Kde lidem mizí nejvíc peněz? Proč jsou Slováci "statusoví" a uskromňování řeší, až když musí? ROZHOVOR

Host: Martina Valachová, autorka knihy "Kam mizí vaše peníze?"

Uslyšíte odpovědi na otázky: Co odpovíš člověku, který řekne, že mu žádné peníze na vytvoření rezervy nezůstávají? Kde lidem mizí nejvíc peněz? Proč finanční rezerva = svoboda? Proč 80% lidí na Slovensku finanční rezervu nemá? Co se může stát člověku, který finanční rezervu nemá? Jak dlouho trvá vybudování návyku? Proč je třeba dívat se i na zdraví? Proč bez finanční rezervy lidé trpí? Proč je důležité brát to jako hru a zapojit celou rodinu? Proč nechtít všechno hned a najednou? Proč je dobré být kreativní? Filipika proti marketingu na Instagramu. Proč 50% Slováků nikdy nebylo u moře? Co nejvíce ohrožuje finanční rezervu? Nakolik můžeme narušit náš Life Balance, abychom vydělali víc? Proč není nutné, abychom měli doma skoro všechno? Proč máme více sdílet a více využívat komunitu? Koho neexistence rezervy nejvíce ohrožuje? Řeč k ženám: Proč by měl být domácí účet společný? Proč bychom si měli povídat o penězích? Myslíš si, že lidé, kteří jsou úspěšní v budování finanční rezervy, jsou následně také schopni začít investovat? Souhlasíš, že by člověk měl mít finanční rezervu na účtu, ke kterému nemá platební kartu?

Prečo je problém, že veľká časť ľudí na Slovensku nemá finančnú rezervu?

Ľudia na Slovensku jednoducho podliehajú trendom a Slováci sú statusoví. Potrebujú sa ukázať. Najmä oblečením a autom. Ale v poslednej dobe aj tým, kde nakupujú. Nie je nezvyklé, že cez víkend dávajú foto, že nakupujú v nemenovaných bratislavských potravinách, lebo tam si to nemôže dovoliť každý. Alebo ženy idú rodiť a dajú do popisu známe súkromné sanatórium, akoby to bola tá najdôležitejšia vec v danej chvíli. Vidno to skrátka na každom kroku. Každý človek by preto mal urobiť svoje základné nastavenie života a svoj životný štýl prispôsobovať nie podľa reklám, ale podľa periny, na akú majú. Vtedy by sa nemohlo stať, že idem na sídlisku okolo starých panelových bytov a na parkovisku vidím BMW alebo AUDI za 30 a viac tisíc €. Čo je častý pohľad na slovenských sídliskách (myslieť si, že ľudí prišli hromadne navštíviť bohatí príbuzní z Ameriky či Nemecka, je asi naivné). Prvou zásadnou vecou je teda byť úprimný k sebe. Slovensko je povestné tým, že sa ľudia chcú zaradiť, ukázať sa. Ukázať, že na niečo majú. Šikovnosť a úspech sa žiaľ dlhé roky merala na základe toho, čo človek vlastní. V čom príde oblečený.

Čo sa s tým dá robiť? Kto by mal byť najaktívnejší vo vzdelávaní?

Treba začať od detí, podľa mňa. Pretože už v škole to začína. Kto má čo na sebe oblečené a obuté. Sociálne siete plodia veľa závisti a spúšťajú chtíč. Nielen u detí, ale aj u dospelých. Mne leží v žalúdku najmä Instagram. Ľudia sedia a rolujú a okukávajú život iných. A sliny im tečú. Kľudne mi povedzte, že nie, ale je to tak. Namiesto toho, aby ľudia niečo skutočne robili, tak hibernujú a scrolujú a cestou popri scrolovaní narazia na niečo čo CHCÚ aj oni. Takto to ja vnímam.
Prichádza však nová doba (konšpirátori by povedali, že nový svetový poriadok). Odvšadiaľ počuť, že sa máme uskromňovať. Možno toto bude dobrý tréning pre mnohých. Veľmi dobrý príklad máme teraz s infláciou. Cca 10 % za posledné mesiace. A zrazu to majú z čoho ľudia zaplatiť? No, áno, majú. Lebo zrazu sa musia pozrieť na iné svoje výdavky. Takže - môj názor - veľké množstvo ľudí začne rozmýšľať nad hospodárením, až keď je zle. Čo je zlý prístup, ale rovnako to máme často aj s cvičením a životosprávou. Veci musia zájsť priďaleko, aby sme si vstúpili do svedomia. Preto by sa malo na tieto témy viac rozprávať. Ale problém je v tom, že sa to stále odsúva a mladá generácia, ktorá nám teraz vyrastá, bola zvyknutá žiť v totálnom nadbytku. Takže treba začať v školách, ale aj v rodinách. Mala by sa z toho stať celonárodná „nová hra". Ak sa totiž do témy a hospodárenia zapojí celá rodina, môže to so sebou priniesť skutočné ovocie.
Rezerva v každom prípade človeku pomôže nežiť v strese. A stres je, ako vieme, jedným z najhorších faktorov pre choroby. Nielen covid, ale napríklad neustály stres môže viesť k duševným chorobám a rôznym ďalším problémom. Stres zle vplýva aj na rodinu a deti. Skrátka finančná rezerva je podľa mňa základ k spokojnejšiemu životu. Je to ako koleso v aute. Keď dostanete defekt, tak podľa zákona musíte mať dojazdové koleso – rezervnú pneumatiku. Ak by sme to previedli na svet peňazí, tak napríklad na SK nemá skoro 80 % ľudí „dojazdové koleso“. Nemajú rezervu, akú by mali mať. A to je podľa mňa niečo neuveriteľné.

Poznáš úspešné projekty u nás alebo v zahraničí, ktoré budovaniu finančných rezerv v minulosti pomohli?

Neviem o žiadnych projektoch. Na tému rezervy som nikdy nič nečítala. Mňa k rozumnému hospodáreniu priviedol ťažší život v detstve a mladosti – píšem o tom v knihe. Nikdy by mi nenapadlo tú knihu napísať, nebyť pandémie. Samotní priatelia, ktorí ma poznajú ma motivovali, aby som ju napísala. Že by sa to mohlo ľuďom zísť. Tak som to vyskúšala. Nehovorím, že je tam návod pre každého, ale podľa reakcií, ktoré dostávam, už mnohým ľuďom pomohla. Najviac ma teší, keď sa mi ozve mama alebo otec a napíšu, ako do novej HRY o hospodárení zapojili aj deti. A že už idúcky okolo benzínovej pumpy nie je krik, že mama ja chcem žuvačku alebo tati zastav a kúpme čipsy. Ušetrené peniaze potom spoločne investujú a učia deti narábať s peniazmi už od detstva.

Myslíš si, že ľudia, úspešní v budovaní finančnej rezervy, sú následne taktiež schopní začať investovať?

Jednoznačne. Veď účel nie je budovať nekonečnú rezervu. Ak si človek navykne hospodáriť s peniazmi, tak v istom štádiu samozrejme chce, aby peniaze začali pracovať pre neho. Tzv. pasívny príjem. To ale asi nevyriešime pár vetami.
Dobré je, samozrejme, investície rozdeliť - diverzifikovať. Niečo do nehnuteľností, niečo možno do zlata a striebra (aj keď zlato nie je investícia, ale poistka – môže sa veľmi hodiť napríklad v dnešnej dobe, keď nevieme, aký prepad budú mať jednotlivé ekonomiky kvôli pandémii a vojen). Niečo možno do Bitcoinu alebo do indexov či akcií. Najprv sa ale treba dostať do bodu MAŤ ČO investovať! A to sa nedá inak, iba tak, že človek začne premýšľať rozumom.

Poznámka: Martina Valachová se o rodinnému rozpočet věnuje od svých 13 let, kdy prohlásila, že se bude starat o peníze a všichni pojedou k moři. Když měla 16 let, sen se jí splnil.
Čas covidu využila na napsání knihy o tvoření finanční rezervy.