Co vypráví historické pojistné smlouvy o minulosti finančního trhu? Co bylo dobré a dnes schází? VIDEO

Co nám staré pojistné smlouvy říkají o historii finančního trhu?

Poistné zmluvy sa v čase prispôsobovali dobe a tak ako sa vyvíjala spoločnosť, menili sa aj riziká spojené s fungovaním jednotlivých subjektov finančného trhu. Je nádherné vnímať, ako pri nástupe technickej revolúcie, výstavbe fabrík a rozvoji obchodu, poisťovne okamžite reagovali a vznikali poistenia ako poistenie priemyselných rizík alebo šomážne poistenie. S rozvojom obchodu vznikali veľké výklady a tak prišli poistenia tabuľových skiel. Do Rakúsko Uhorska prišlo koncom 19. storočia prvé auto. Bol to Benz, ktorý predvádzal jeho konštruktér priamo na Václavskom námestí v Prahe a traduje sa, že vtedy tam bol aj mladý Baťa a povedal, že jedného dňa si také kúpi. Tak ako prišli automobily, prichádzali aj zmluvné a havarijné poistenia. Povinné zmluvné poistenie bolo zavedené od roku 1935, po veľkej automobilovej reforme.

Medzi vojnami sa menila aj finančná situácia, výmena starej meny za novú a to sa začiatkom 20. storočia udialo 2x naozaj vo veľkom. V zmluvách je to vidieť hlavne v tom, že poisťovne často kvôli nákladom používali staré tlačivá, kde preškrtli iba staré označenie už neplatnej meny. Časté bolo aj používanie tlačív zaniknutej poisťovne, kde nástupnícka poisťovňa iba „vrazila“ pečiatku so svojimi údajmi. Dôvodom bolo obmedzenie nákladov nástupníckej poisťovne. Nemôžme zabudnúť ani na infláciu, hlavne tú medzivojnovú. To spôsobovalo podpoistenie na finančnom trhu a nutnosť prispôsobovať poistenie aktuálnej situácii. Poisťovne v tomto období často posielali informačné letáky, ktoré na jednoduchých príkladoch z praxe vysvetľovali, čo sa deje a žiadali klientov o návštevu poisťovne za účelom zreálnenia poistnej sumy k aktuálnym podmienkam na finančnom trhu.

Poisťovne sa začiatkom 20 storočia stali veľmi silnou súčasťou národného hospodárstva a stali sa tak prínosom pre štátnu kasu. Dnes už nie je tajomstvom, že počas 2. svetovej vojny dokonca poisťovne na území Slovenska alebo poisťovne z územia vtedajšieho protektorátu, odvádzali zisky ale aj nespotrebované a neplnené poistné do Ríšskej pokladnice. Súdne spory sa potom 90. rokoch rozbehli v strednej aj východnej Európe a pozostalý po obetiach koncentračných táborov si žiadali vyplatiť plnenia z už neexistujúcich poistných zmlúv. Pred tým to nebolo hlavne pre komunistický režim možné. Veľké nemecké a talianske poisťovne sa k tomu ale postavili zväčša zodpovedne a vyplatili odškodné v plnej miere.

Zachytenie historického vývoja poistenia konkrétne na území Slovenska je veľmi problematické, nakoľko napr. záznamy ríšsko-nemeckých poisťovní boli takmer úplne zlikvidované. Aj napriek tomu, že si poisťovne viedli podrobnú evidenciu, väčšina archívnych materiálov týkajúcich sa poisťovníctva na našom území bola stratená alebo zlikvidovaná pri rozsiahlych reorganizáciách súvisiacich najmä so znárodnením poisťovníctva. Jednalo sa hlavne o archívne fondy do roku 1945, ktoré by poskytli komplexnejší náhľad na celkovú situáciu v poisťovniach tej doby.

Existovala v minulosti jiná rizika, než dnes?

V podstate nie. Riziká boli však primerané dobe, v ktorej sa poistenie uzatváralo a mali svoje špecifiká. Kvôli našej vnútrozemskej polohe bolo najviac vnímaným a chráneným rizikom riziko požiaru. Druhým najčastejším bolo riziko, ktoré síce dnes máme v poistení kryté, no v minulosti malo väčší význam a dokonca aj vlastné poistenie a samostatné oddelenie v poisťovni. Jednalo sa o riziko krupobitné. Keďže naša krajina bola viac agrárna ako priemyselná, bolo nutné chrániť úrodu a hlavne straty spôsobené neočakávanými okolnosťami. Veľmi preferované boli aj rôzne poistenia dobytka. Existovali dokonca aj tzv. Dobytčie poisťovne.

Špecifická bola existencia aj Poisťovne priemyslu kvasného. Klasickými výrobkami kvasného priemyslu sú pivo, etanol, víno, destiláty ovocných alebo iných cukornatých štiav a ocot.

Z takých zaujímavých a dnes už neexistujúcich je napríklad riziko výbuchu svietiplynu alebo parného kotla, riziko úmrtia pri súboji, doživotné poistenie života pri práci na železnici, strata cestovného lístka a podobne.

Co bylo v minulosti dobré a dnes nám schází?

V minulosti bola práca v poisťovní vnímaná inak ako dnes. Bola to práca podobná práci v banke alebo na ktoromkoľvek štátnom úrade. O prácu v poisťovni bol záujem a pracovali v nej vzdelaní a známi ľudia tej doby. V Rakúsko Uhorsku dokonca najvyššie pozície v poisťovníctve sa vybavovali protekčne, ako práca pre najvyššie vrstvy spoločnosti a šľachtu. Dnes, keď poviete, že pracujete v poisťovni, ľudia začnú bočiť mimo vašu prítomnosť s obavou, že zasa mi bude niečo ten „poisťovák“ ponúkať. Keď príde mladý človek domov a pochváli sa, že bol na pohovore v poisťovni, tak ho rodičia prehovárajú, aby si to rozmyslel: „Veď čo ľudia v meste povedia.“ To všetko je chyba spôsobu fungovania poisťovní od 90. rokov a masový nábor každého, kto „dýcha a vie písať“. To spôsobovalo neprofesionalitu, fluktuáciu a narušenie dôvery klienta v procesy poisťovne a jej produkty. A keďže tento biznis je biznisom o dôvere a bezpečnosti, problém na seba nemusel nechať dlho čakať. Treba naozaj nazrieť do vlastných radov. Našťastie sa to v čase mení a aj poisťovne pripisujú väčšiu váhu výberu ako náboru. Je to postupne vidieť aj na kvalite ľudí, procesoch, ale aj chybovosti. Získať dôveru spoločnosti k tomuto povolaniu bude určite nejaký čas trvať, no je potrebné vydržať v nastúpenom trende a výsledky sa určite dostavia. Druhou vecou, ktorá ma napadá, je vlastníctvo poistného kmeňa. Začiatkom 20. storočia bolo bežnou praxou, že poistný kmeň vo vlastníctve obchodníka a následne sa aj dedil. Poisťovne to akceptovali a podporovali aj preto, že takýto obchodník nemal záujem odchádzať ku konkurencii. Dnes sú kmene majetkom poisťovní a mnoho obchodníkov nemá istotu, že ich kmeň bude ich aj o niekoľko rokov. Možno by bolo zaujímavé sa na to pozrieť ako je možné, že to v minulosti fungovalo a zistiť či by to bolo dnes možné a hlavne zavediteľné v modernej dobe. Stálo by to minimálne za úvahu.

Mohou staré smlouvy něčím inspirovat dnešní pojišťovny?

Žijeme v čase digitalizácie a papierové zmluvy sa dostali do „nemilosti“. Je to prirodzený vývoj a tak je to v poriadku, avšak inšpiráciu z poistných zmlúv v minulosti by som videl hlavne v umeleckej rovine. Hlavne zmluvy zo začiatku 20. storočia sú známe vysokým umeleckým spracovaním. Na ich grafike pracovali vychýrený umelci tej doby. Napríklad poisťovňa Slávia si na grafický dizajn najala v roku 1907 secesného umelca Alfonza Muchu a ten s poisťovňou spolupracoval dlhodobo. Vytvoril nádherné kresby (viz. video, pozn.) a dnes sa poistné zmluvy s jeho grafikou predávajú v aukčných sieňach po boku umeleckých diel. Ich cena rastie a už dnes majú hodnotu v stovkách eur.

Viem si predstaviť, že by aj dnes mali digitálne zmluvy krásnu grafiku a umelecky by sa odlišovali od iných obchodných zmlúv na trhu. Na týchto grafikách by mohli pracovať dnešný umelci a mohli by dať každej zmluve nádych výnimočnosti. Originály týchto grafík by potom mohli skrášľovať zastúpenia poisťovní po Slovensku alebo ich centrály. V minulosti bežne aj poisťovne nakupovali umelecké predmety a aj takto chceli vyzerať pred klientmi honosnejšie ako konkurencia.

A teraz z iného súdka. Zmluvy, ktoré boli uzatvárané v čase vojnového konfliktu, mali toto riziko poistené a riadne ho aj plnili. Výluka bola len v tom, že ak poistený padol v prospech nepriateľskej strany, poisťovňa neplnila svoj záväzok. Dnes je vojnový stav vo výluke poistných zmlúv. V dnešnej dobe neistoty, hlavne kvôli konfliktu na Ukrajine, ľudí často zaujíma, ako je ich majetok a život chránený pred vojnovým konfliktom. V minulosti bol na strane poisťovní aj napriek komerčnosti, väčší záujem o klienta v núdzi a poisťovne vytvárali aj v čase svetových vojen dostatočný „vankúš“ na ochranu svojich klientov. Dnes by to mnoho ľudí ocenilo a poisťovne by tým vytvorili väčší pocit bezpečia a istoty.