VIDEO, DISKUSE: Proč jsme chudší, než lidé v západní Evropě? Jak se posunout dál?

Maroš Servátka:
Mnohé opatrenia, ktoré môžu zvýšiť životnú úroveň, majú okamžité náklady, avšak ich prospech sa odzrkadlí až v dlhšom časovom horizonte. Problémom demokratického systému je, že politici viac pozerajú na svoju popularitu a najbližšie voľby ako na dlhodobé ciele. Odkladaním riešenia problémov, nielenže tratíme čas ako spoločnosť, ale vytváranie dočasných "záplat" môže z dlhodobého hľadiska situáciu ešte viac zhoršiť.

Mojmír Hampl:
Úplně nejjednodušší chybou je populistická snaha realizovat rychle nějaké velmi viditelné řešení, které je ekonomicky neudržitelné, nemá ekonomickou logiku a je neufinancovatelné. Například stanovit strop na nějaké ceny nebo zabránit, aby nějaká pracovní síla přišla. Nejhorší na tom je, že obětujete celou budoucnost, pouze proto, abyste vyhráli zítřek nebo dnešek. Bohužel ani vyspělým demokraciím se tyto tendence nevyhýbají. Jak říkala Margaret Thatcherová: "Když takovéto věci děláte dlouho, nakonec vám dojdou cizí peníze."

Filip Schlosser:
Namiesto, aby prišli s víziou, sa zameriavajú hlavne na sociálne dávky, ktorými “oblbujú ľudí a získavajú si na tom politické body. No aj tak to nikam nevedie a ani to ľuďom drasticky nezvýši životnú úroveň.

Jaké chybné kroky dělají lidé?

Maroš Servátka:
Častým chybným krokom je prokrastinácia a odkladanie dôležitých rozhodnutí, ako napr. zdokonaliť sa v schopnostiach, po ktorých je dopyt na trhu alebo začať šporiť a vytvárať si investičné portfólio. Je to preto, lebo prítomnosť sa nám javí nepomerne dôležitejšia ako budúcnosť. Náklady nesieme tu a teraz, napríklad musíme si odriecť  dovolenku, nove auto, či časté večery v reštaurácii, kdežto výhody budeme pociťovať až za nejaký čas. Stojíme tak pred voľbou začať šetriť a investovať hneď alebo neskôr. Ak by sme to urobili neskôr, budúce náklady sa nezdajú až také veľké ako v prítomnosti. A keďže jeden deň, týždeň, alebo mesiac veľký rozdiel aj tak neurobí, rozhodnutie odložíme. Lenže prejde deň, zo zajtrajška sa stane dnes a my stojíme pred tou istou voľbou a náklady sa nám opäť zdajú neprimerane vysoké. Preto opäť odložíme rozhodnutie. Naivní ľudia ho potom odkladajú opakovane a často ho ani neurobia, lebo sa im nechce alebo zabudnú.  Sofistikovanejší ľudia si zase uvedomia, ze majú s prokrastináciou problém a keďže sa obávajú, že by rozhodnutie mohli odkladať donekonečna, urobia ho hneď alebo podniknú kroky, ktorými sa prinútia ho urobiť čo najskôr.

Mojmír Hampl:
Řeknu to na příkladu firem, které znám. Pro řadu úspěšných lidí, kteří působí v české kotlině, je typické, že jim stačí úspěch na českém území. Skutečně úspěšné světové firmy se od začátku dívají na svět, jako na svůj trh. Za úspěch považují globální úspěch nebo alespoň úspěch výrazně přeshraniční. My máme často určitý mentální blok a nemáme dostatečné ambice. Proto se může stát, že nás někdo "žabím skokem" přeskočí.

Filip Schlosser:
Chyby vyplývajú z toho, že nikto nevie naučiť ľudí základy finančnej gramotnosti. V škole sa to neučí a rodičia tomu poväčšinou nerozumejú, keďže vyrastali v bývalom režime. Najväčšia chyba je, že sa nepozeráme do budúcnosti. Je dobré žiť v prítomnosti, no takisto sa musíme pozerať aj na to, čo nás čaká o desiatky rokov. Šanca, že sa dožijeme dôchodku je viac ako 90%. Šanca, že od štátu dostaneme menej, ako očakávame, je 100%.

Diskuse se vysílala naživo ve středu 9. února ve facebookové skupině Fórum Zlatá minca (o finančných produktoch).