Vavríny cenovej stability

Už sú to roky od finančnej krízy a pokojnejšie roky nám vytvorili (zatiaľ nezaslúžené) vavríny, na ktorých sa dobre spí. Začíname si zvykať na to, že finančné trhy budú stále pokojné, ekonomický rast bude síce chudokrvný, ale veď inflácia je nízka a to je tiež úspech nie? Môže sa tým prekryť nepekný stav pracovného trhu, ktorý aj cez premaľovanú fasádu optimalizovanej štatistiky neprestáva zapáchať. Čí už nízkou mierou participácie v USA, alebo historickými maximami nezamestnanosti v eurozóne.

Avšak robiť si ilúzie, že dostatok pracovnej sily ktorá sedí pripravená doma ušetri firmám náklady (vysoká konkurencia na pracovnom trhu tlačí proti rastu miezd), zvýši zisky a ešte aj udrží nízku infláciu je smiešne. Samozrejme, doteraz to fungovalo. Avšak ďalej už nemusí.

Napriek relatívne slabým dátam z trhu práce je medziročný rast hodinového zárobku najvyšší od roku 2008. Ďalší indikátor toho, že trh práce nemusí byť až taký voľný (teda s prebytkom pracovnej sily) poskytli včera samotné americké firmy.

Včera bol zverejnený prieskum sentimentu u podnikateľov USA. Kompiluje ho National Federation of Independent Business. Jedna z otázok vždy smeruje na najväčší problém, ktorému čelia firmy. Odkedy sa ekonomika zlepšuje, tržby už nie sú najväčším problémom (až druhým) a najväčším problémom sú dane, čo je ale bežná situácia (väčšinou to uvádza najväčší podiel firiem). Naopak - úroky a financovanie vôbec nie je problém. Najzaujímavejším trendom je však nárast podielu firiem, ktoré ako svoj najväčší problém uvádzajú kvalitu pracovnej sily. Inak povedané, firmy majú problém zohnať kvalitnú pracovnú silu a teda musia priplácať. Ich podiel je najvyšší od roku 2008 a to korešponduje s najsilnejším rastom hodinových zárobkov od roku 2008. A to značí, že deflačné tlaky v USA už skutočne nebudú na programe dňa a inflácia môže prísť rýchlejšie a v silnejšom tempe, než si Fed uspatý rokmi krízy a deflačných tlakov myslí.

Ako vidíme na dlhodobom grafe medziročného rastu hodinových zárobkov a inflácie, vidíme, že tieto ukazovatele korelujú. Rast miezd teda implikuje možné budúce inflačné tlaky. Naposledy sa takýto boom začal v roku 2003 a trval až do roku 2008. Ekonomika aj inflácia spolu s mzdami rástli až do prasknutia bubliny. Pravdepodobne začína nový cyklus a pokiaľ Fed chce ponechať nulové sadzby aj napriek tomu, zlato má dôvod na radosť. A Fed sa netají tým, že ponechá sadzby nulové radšej dlhšie ako kratšie.

Niektorí členovia FOMC hovoria o spomalenej ekonomike a nízkej inflácii ako dôvode, prečo by mala menová politika ostať uvoľnená. Avšak pokojne môže nastať obrat súčasnej situácie. Ak skutočne firmy majú problém nájsť kvalifikovanú pracovnú silu, musia si priplatiť. To bude zvyšovať náklady, avšak zároveň by to malo povzbudiť rast miezd. To by malo potiahnuť domáci dopyt a spôsobiť rast cien. Otázka znie, či by dodatočný dopyt bol dostatočne silný na to, aby sa vrátil firmám vo forme vyšších ziskov. Je však možné, že sa obdobie neustáleho sekania nákladov a zvyšovania marží postupne končí, z čoho akcie nebudú veľmi šťastné. Zatiaľ nie nie je niečo, čo si získava hlavnú pozornosť, ale asi nebude náhoda, že akcie odmietli nové maximá a naopak zlato má dnes možnosť prekonať dlhodobý klesajúci trend. Akcie sú stále v rastovom trende, uvidíme ako budú reagovať na prípadné zastavenie cyklu rastúcich marží. Pokiaľ rastúca ekonomika prinesie viac tržieb, nebude problém. Ale doteraz sa stagnácia tržieb maskovala rastom marží a tu už postupne nebude priestor. Nedá sa mať aj lacnú aj kvalifikovanú pracovnú silu a ešte neskôr ešte lacnejšiu a kvalifikovanejšiu pracovnú silu. Treba si vybrať.