Nariadenie o oneskorených platbách (Otázky a odpovede)

Otázky a odpovede: Nariadenie o oneskorených platbách

1. Prečo Komisia navrhuje nové pravidlá boja proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách?

Komisia dnes podniká kroky na boj proti problému oneskorených platieb v obchodných transakciách v Európe. Oneskorené platby majú veľký vplyv na MSP. Jeden zo štyroch konkurzov je spôsobený tým, že faktúry neboli uhradené včas. Jednou z hlavných príčin oneskorených platieb je asymetria vo vyjednávacej sile medzi veľkým alebo silnejším klientom (dlžníkom) a menším dodávateľom (veriteľom). Často to vedie k tomu, že dodávatelia musia akceptovať nespravodlivé platobné podmienky.

S cieľom riešiť tento problém Komisia dnes navrhuje nové nariadenie o boji proti oneskoreným platbám, ktorým sa reviduje existujúca smernica z roku 2011. Účelom tejto revízie je zabezpečiť spravodlivosť obchodných transakcií, zvýšiť odolnosť MSP a dodávateľských reťazcov, podporiť rozsiahlejšie využívanie digitalizácie a zlepšiť finančnú gramotnosť podnikateľov.

2. Aký vplyv majú oneskorené platby na podniky a MSP?

V EÚ sa v priemere jedna z dvoch faktúr za obchodné transakcie uhrádza neskoro (alebo vôbec). Počet oneskorených platieb sa v čase krízy a hospodárskych otrasov zvyšuje. MSP, ktorých prevádzka bytostne závisí od pravidelných a predvídateľných peňažných tokov, sú zraniteľnejšie voči riziku oneskorených platieb a ich škodlivým účinkom.

Oneskorené platby vytvárajú dominový efekt, ktorý vedie k ďalším oneskoreným platbám. V Európe 70 % spoločností EÚ potvrdilo, že včasné platby by im zároveň umožnili načas uhrádzať platby ich vlastným dodávateľom.

Oneskorené platby vo všeobecnosti znižujú konkurencieschopnosť podnikov, zvyšujú náklady na financovanie a spôsobujú, že spoločnosti sa zriekajú atraktívnych podnikateľských alebo investičných príležitostí, napríklad investovania do zelenej a digitálnej transformácie. Skrátenie oneskorenia platieb o jeden deň by zvýšilo súhrnný peňažný tok spoločností EÚ o 0,9 % a mohlo by im ušetriť 158 miliónov eur na nákladoch na financovanie.

Oneskorené platby takisto zvyšujú riziko konkurzu a znižujú dôveru v trh. To môže viesť k strate pracovných miest a znižuje účasť MSP na verejnom obstarávaní, čo môže mať negatívny dosah na poskytovanie základných komunitných služieb, ako je zdravotná starostlivosť, verejná doprava, presadzovanie práva či iné služby. Oneskorené platby zároveň výrazne ovplyvňujú živobytie a blahobyt malých podnikateľov.

3. Prečo sa Komisia rozhodla zrevidovať súčasnú smernicu o oneskorených platbách?

Vo viacerých štúdiách a posúdeniach, ktoré Komisia vykonala od roku 2015, ako aj v uznesení Európskeho parlamentu z roku 2019 a v stanovisku platformy Fit for Future z roku 2021 sa dospelo k záveru, že súčasný právny rámec EÚ na boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách nie je vhodný na riešenie tohto problému. V týchto analýzach sa zistilo niekoľko hlavných nedostatkov v existujúcej smernici o oneskorených platbách. Ide najmä o chýbajúce preventívne opatrenia a absenciu účinného presadzovania, ako aj mechanizmov nápravy, ktoré sú pre MSP ľahko dostupné. Okrem toho analýzy poukazujú na to, že riadnemu uplatňovaniu smernice bránia niektoré nejasne vymedzené pojmy a chýbajúca maximálna lehota splatnosti v transakciách medzi podnikmi. V snahe riešiť tieto nedostatky sa Komisia rozhodla zrevidovať príslušné pravidlá a dnes predkladá nový návrh nariadenia o oneskorených platbách.

4. Aké sú hlavné novinky návrhu nariadenia o oneskorených platbách v porovnaní s existujúcou smernicou o oneskorených platbách?

Komisia navrhuje nahradiť súčasnú smernicu nariadením. Na rozdiel od smernice je nariadenie priamo uplatniteľné a stanovujú sa v ňom rovnaké ustanovenia v celej EÚ, z čoho majú prospech najmä tie podniky, ktorých existencia závisí od cezhraničného obchodu v EÚ. V navrhovanom nariadení sa však členským štátom poskytuje určitá flexibilita, napríklad pokiaľ ide o zriadenie orgánov presadzovania práva, mechanizmy alternatívneho riešenia sporov (ARS), poskytovanie odbornej prípravy v oblasti riadenia úverov a finančnú digitálnu gramotnosť.

Okrem toho sa návrhom zavádzajú prísnejšie a efektívnejšie opatrenia na predchádzanie praktikám oneskorených platieb, a to stanovením maximálnych lehôt splatnosti. Zároveň sa ním zabezpečuje automatická platba vzniknutých úrokov a náhrad a stanovujú sa v ňom nové opatrenia na presadzovanie pravidiel a nápravné opatrenia na ochranu veriteľov pred problémovými platcami.

5. Ako sa novým nariadením menia zákonné lehoty splatnosti?

V súčasnej smernici sa stanovuje 30-dňová lehota splatnosti pre transakcie medzi podnikmi. Môže sa však predĺžiť na 60 dní alebo viac, „ak to nie je značne nevýhodné z pohľadu veriteľa“. V praxi neexistencia účinnej maximálnej lehoty splatnosti a nejednoznačné vymedzenie pojmu „značne nevýhodné“ v smernici viedli k situácii, keď sa menším veriteľom často ukladajú lehoty splatnosti 120 dní alebo viac.

Novým návrhom nariadenia sa zjednodušujú súčasné ustanovenia a zavádza sa jednotná maximálna lehota splatnosti 30 dní pre všetky obchodné transakcie vrátane transakcií medzi podnikmi a transakcií medzi orgánmi verejnej moci a podnikmi. Táto lehota bude rovnaká v celej EÚ. Zmluvná sloboda je zachovaná, keďže zmluvné strany môžu rokovať o akejkoľvek lehote splatnosti, pokiaľ nepresahuje 30 dní. Návrh neovplyvní kratšie lehoty splatnosti stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, aby sa zabezpečila právna istota. Umožňuje však výnimku zo súčasnej smernice o nekalých obchodných praktikách v agropotravinárskom sektore, pokiaľ ide o dodávky výrobkov, ktoré nepodliehajú skaze. V súčasnosti je lehota splatnosti pre tieto výrobky stanovená na maximálne 60 dní. V návrhu sa táto lehota znižuje na 30 dní. V návrhu sa takisto zrušuje súčasné predĺženie lehôt splatnosti na 60 dní v prípade verejných subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a orgánov verejnej moci vykonávajúcich hospodárske činnosti priemyselného alebo obchodného charakteru ako verejný podnik. Na rozdiel od súčasnej smernice o oneskorených platbách sa návrhom takisto odstraňuje nejednoznačný pojem „značne nevýhodné“ zmluvné ustanovenia a nahrádza sa zoznamom jasne vymedzených nekalých platobných podmienok a praktík.

V novom nariadení sa takisto po prvýkrát navrhuje obmedzenie trvania postupov overovania zameraných na overenie súladu tovaru a služieb. Tieto postupy sú povolené len vtedy, ak je to potrebné vzhľadom na osobitnú povahu zmluvy, a ich trvanie nesmie presiahnuť 30 dní.

6. Aké sú nové pravidlá týkajúce sa platieb úrokov a náhrad dlžníkmi?

Cieľom nového nariadenia je lepšie chrániť veriteľov pred ich dlžníkmi. V nových pravidlách sa preto navrhuje, aby sa platba úrokov stala automatickou a povinnou až do zaplatenia dlhu. Na rozdiel od súčasnej smernice sa veriteľ podľa nového návrhu nemôže vzdať svojho práva požadovať úrok z omeškania. Odlišné zmluvné ustanovenie alebo prax by sa považovali za nekalé, a teda neplatné a bez akéhokoľvek právneho účinku.

Veriteľ je tak oslobodený od záťaže, ktorú predstavuje žiadosť o zaplatenie úroku, ktorý sú dlžníci v prípade oneskorenej platby automaticky povinní uhradiť. Sadzba úrokov z omeškania je o 8 % vyššia ako referenčné sadzby ECB. V prípade tých členských štátov, ktorých menou nie je euro, stanovuje referenčnú sadzbu národná centrálna banka. Novými pravidlami sa okrem toho zvyšuje paušálna náhrada zo 40 eur (alebo ekvivalentnej sumy) na 50 eur (alebo ekvivalentnú sumu) za každú oneskorene uhradenú obchodnú transakciu.

7. Ako nové nariadenie zlepšuje presadzovanie pravidiel?

V novom návrhu sa stanovujú opatrenia na presadzovanie pravidiel a nápravné opatrenia na ochranu veriteľov pred problémovými platcami. Podľa nového návrhu majú členské štáty zriadiť orgány presadzovania práva na účel monitorovania a zabezpečenia uplatňovania pravidiel. Tieto orgány majú právomoc prijímať sťažnosti, iniciovať vyšetrovania a ukladať sankcie voči osobám neskoro uhrádzajúcim platby, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. Okrem toho by členské štáty mali podporovať dobrovoľné využívanie alternatívneho riešenia sporov (ARS) s cieľom zachovať zmluvný vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, zaistiť rýchle riešenie platobného sporu medzi stranami a zároveň zabezpečiť riadne uplatňovanie pravidiel.

Novým nariadením sa takisto poskytuje lepšia ochrana subdodávateľov pri verejných stavebných prácach, ktorí sú obzvlášť zraniteľní voči oneskoreným platbám, a to tak, že sa orgánom verejnej moci udeľuje právomoc overovať, či sa platby skutočne prenášajú z hlavného dodávateľa na subdodávateľov.

8. Prečo sa očakáva, že tento návrh bude prínosom najmä pre podniky a MSP?

Včasné platby sú najrýchlejšou, najjednoduchšou a najúčinnejšou formou financovania MSP. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby likvidita smerovala do reálnej ekonomiky a priamo do rúk podnikov a MSP. Obmedzenie oneskorených platieb vedie v priemere k zvýšeniu súhrnného peňažného toku približne o 0,9 % za každý deň skrátenia lehoty splatnosti.

Týmto návrhom sa stanovuje silnejší rámec, ktorý zjednodušuje pravidlá v celej EÚ, odstraňuje nejednoznačnosť, umožňuje MSP uplatňovať si svoje práva v prípade oneskorenej platby a vytvára mechanizmy presadzovania práva a nápravy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel. V dôsledku toho sa výrazne znižuje „zaťaženie“ spôsobené vymáhaním platieb od dlžníkov.

Tým, že sa platby spoločnostiam uhradia včas, sa každý rok ušetrí najmenej päť osobodní, ktoré sa v súčasnosti strácajú pri vymáhaní platieb od dlžníkov, čo predstavuje 340,2 milióna osobohodín alebo takmer 9 miliárd eur pre celé hospodárstvo EÚ. Tento čas a peniaze by namiesto toho mohol vlastník podniku využiť produktívnejšie, napríklad na získanie nových zručností, investovanie do spoločnosti, nábor zamestnancov alebo rozšírenie podnikania. Skrátenie lehôt splatnosti odhadované na 35 % uvoľní peňažný tok a zlepší predvídateľnosť platieb. Menší účastníci trhu budú s menšou pravdepodobnosťou čeliť nespravodlivým platobným podmienkam. Vytvorenie mechanizmov alternatívneho riešenia sporov by spoločnostiam umožnilo ušetriť najmenej 27 miliónov eur ročne v súdnych konaniach, pričom by zachovali obchodné vzťahy so svojimi klientmi. Tieto výsledky v konečnom dôsledku zvyšujú dôveru v trh.

9. Vytvára návrh novú administratívnu záťaž pre MSP a orgány verejnej moci? Vzniknú nové náklady?

Návrh neukladá žiadne nové požiadavky na podávanie správ, a to ani podnikom, ani orgánom verejnej moci. Väčšinu nákladov, ktoré majú vplyv na všetky podniky, predstavujú jednorazové náklady. Patrí medzi ne aktualizácia štandardných faktúr s cieľom zohľadniť nové lehoty splatnosti a upravené náhrady, pričom náklady sa odhadujú na 243 miliónov eur v celej EÚ. Opakujúce sa náklady však znášajú najmä dlžníci, ktorí v súčasnosti platia neskoro, a to vo forme automatických platieb úrokov a (zvýšenej) náhrady, potenciálnych správnych pokút a straty neoprávneného bezúročného úveru, keď sú nútení zaplatiť včas. Týmto nákladom sa však možno úplne vyhnúť, ak dlžníci dodržia pravidlá a zaplatia včas.

Náklady spojené s činnosťou orgánov verejnej moci sú obmedzené a primerané. Orgány verejnej moci by znášali určité náklady na určenie a riadenie orgánov presadzovania práva a mediácie, ale tieto náklady by boli uspokojivo kompenzované celkovými prínosmi zlepšenia platobnej disciplíny. Očakávané celkové obmedzenie oneskorených platieb znamená napríklad menej konkurzov a nižšie súvisiace náklady pre verejné financie (vrátane nezaplatených daní a sociálnych príspevkov). Orgány verejnej moci okrem toho využijú aj prístup k alternatívnemu riešeniu sporov: priamo, ak si želajú urovnať spor s dodávateľom, či nepriamo znížením záťaže pre súdny systém.

10. Ako môžu na základe tohto návrhu zručnosti a digitalizácia zlepšiť platobnú výkonnosť?

Lepšia znalosť mechanizmov riadenia úverov, platobných nástrojov vrátane digitálnych nástrojov, ako aj lepšia finančná gramotnosť môžu výrazne zlepšiť schopnosť MSP vyhnúť sa nespravodlivo vyjednaným platobným podmienkam a riešiť problém oneskorených platieb dlžníkov. Na tento účel sa v tomto návrhu predpokladá, že členské štáty zabezpečia prístup MSP k odbornej príprave v oblasti riadenia úverov a finančnej odbornej príprave.

11. Aký je vplyv návrhu na medzinárodnú konkurencieschopnosť?

Oneskorené platby sú celosvetovým problémom. Odhaduje sa, že načas nebolo uhradených (alebo bolo odpísaných ako nedobytná pohľadávka) 10 % faktúr vystavených v rámci obchodných transakcií na celom svete, čo stojí svetové hospodárstvo 1 bilión USD ročne. Mnohé partnerské krajiny EÚ, ako sú Kanada, USA, Turecko, Japonsko, Nový Zéland, Austrália a Spojené kráľovstvo, už majú zavedené právne predpisy týkajúce sa oneskorených platieb. Riziko, že pri medzinárodných transakciách by spoločnosti obchádzali právne predpisy EÚ systematickým odvolávaním sa na predpisy prijaté mimo EÚ, je preto obmedzené.

12. Kedy sa začnú uplatňovať nové pravidlá?

Po prijatí Európskym parlamentom a Radou sa nové pravidlá začnú uplatňovať rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia, aby sa príslušným aktérom (napr. orgánom verejnej moci, podnikom) umožnilo prijať potrebné kroky na dosiahnutie súladu s novými pravidlami. Treba poznamenať, že obchodné transakcie uskutočnené po dátume začatia uplatňovania nariadenia podliehajú ustanoveniam tohto nariadenia, a to aj vtedy, keď bola podkladová zmluva uzavretá pred uvedeným dátumom.

13. Ako sa bude monitorovať uplatňovanie pravidiel a pokrok?

Nariadenie takisto zaväzuje Komisiu, aby do štyroch rokov od nadobudnutia jeho účinnosti podala správu o jeho vykonávaní. Tým sa doplnia výročné správy z vlastnej iniciatívy a údaje zozbierané v niektorých členských štátoch a týkajúce sa platobnej výkonnosti ich orgánov verejnej moci.

Okrem toho sa očakáva, že Stredisko EÚ pre monitorovanie platieb, ktoré bolo zriadené v roku 2022, bude zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri zhromažďovaní, monitorovaní a šírení informácií o platobnej výkonnosti obchodných transakcií.

Ďalšie informácie

Tlačová správa o balíku pomoci pre MSP

Otázky a odpovede týkajúce sa balíka pomoci pre MSP

Prehľad o balíku pomoci pre MSP

Prehľad o nariadení o oneskorených platbách

Otázky a odpovede týkajúce sa systému zdanenia podľa ústredia pre MSP

Prehľad o systéme zdanenia podľa ústredia pre MSP

Oznámenie o opatreniach pomoci pre MSP

Nariadenie o oneskorených platbách v obchodných transakciách

Smernica o zjednodušení daní pre MSP

Správa o vykonávaní nariadenia o vzťahoch medzi platformami a podnikmi

Správa o vykonávaní nariadenia o jednotnej digitálnej bráne