Je Grécko Argentínou dneška?

Grécko sa nachádza v ďalšej rozhodujúcej fáze jeho ekonomickej krízy. Grécko a jeho veritelia vyjadrili túžbu dosiahnuť dohodu, ale ich postoje ostávajú nezmenené, čo vytvára reálnu možnosť, že Grécko môže opustiť eurozónu. Grécke vystúpenie je de facto aj jeho defaultom. Čo by mohlo poslať masívnu šokovú vlnu naprieč celou Európskou úniou, ale toto nebude úplne bezprecedentný prípad. Mnoho Grékov je oboznámených s bankrotom Argentíny a devalváciou jej meny v roku 2002 a zamýšľajú sa nad tým, či sa Grécko môže vydať po rovnakej ceste. Hoci tieto dva prípady sú si podobné, existujú tu aj rozhodujúce odlišnosti, ktoré vyvolávajú dôležité otázky.

Tak ako Grécko dnes, Argentína v období pred krachom nebola schopná uplatniť menovú politiku. Začiatkom deväťdesiatych rokov Argentínska vláda zaviedla fixáciu pesa na americký dolár ako prostriedok boja s hyper-infláciou. Toto opatrenie bolo veľmi účinné v krátkom období (inflácia sa zastavila takmer okamžite), ale toto zároveň obralo Argentínu o možnosť bojovať s ekonomickou krízou prostredníctvom manipulácií s ich menou. Výsledkom bolo, že Argentína začala trpieť finančnou krízou a koncom deväťdesiatych rokov je ostala jediná možnosť a tou bola fiškálna politika, čiže šetrenie.

Podobne ako Grécko, bola Argentína tlačená svetovými lídrami k zavedeniu prísnych škrtov, ktoré mali viesť k šetreniu výmenou za záchranu. Rovnako ako Grécko aj ekonomika Argentíny rýchlo upadala s tým prudko vystrelila ja nezamestnanosť. A rovnako ako Grécko, Argentínska vláda musela zaviesť nepopulárne, šetriace opatrenia, ktoré viedli k masívnym nepokojom a extrémnej politickej nestabilite.

Argentínsky krach je pripomienkou toho, že dlh predstavuje zmluvu a táto zmluva nemôže byť iba tak ľahko vypovedaná, keďže toto vypovedanie sa stáva veľmi drahým pre jednu zo strán. Ale čo je dôležitejšie, argentínsky prípad poukazuje na to, že život ide ďalej aj po bankrote. Medzi rokmi 2003 a 2007, argentínska ekonomika rástla medziročne o takmer 8 percent, zatiaľ čo nezamestnanosť sa znížila z 20% na približne 8%. Samozrejme pre Argentínu to nebolo ľahké, krajina sa stala odrezanou od finančných trhov a inflácia sa opäť čoskoro stala problémom. Ale argentínsky krach a znehodnotenie pesa utlmilo extrémnu sociálnu, politickú a ekonomickú situáciu.

Ale porovnávanie situácie Argentíny a Grécka má určité obmedzenia. Na začiatok, Argentína mala menový peg, ale nikdy nezrušila svoju menu, tak ako to spravilo Grécko prijatím eura. Mnoho Argentínčanov malo uložené v bankách doláre a veľmi protestovali, keď krajina zamenila peniaze na ich účtoch na pesá oficiálnym kurzom, ale aj tak ostal život väčšiny Argentínčanov normálny. Stále dostávali výplaty v pesách a kupovali si za ne tovary. Pre Grécko opustenie eurozóny predstavuje návrat k Drachme, čo je pre Atény logistickou nočnou morou. Opustenie eura bude viesť k rozšíreniu kontroly kapitálu a problematickej konverzii úspor v eurách na drachmy, toto môže spôsobiť ďaleko väčšie sociálne nepokoje ako boli v Argentíne.

Ďalším veľkým rozdielom je, že Argentína mohla ťažiť z priaznivého externého prostredia. Argentínske znehodnotenie pesa prišlo v momente svetového komoditného boomu. Čína a ďalšie rozvíjajúce sa trhy rýchlo rástli a dopyt po argentínskych poľnohospodárskych a nerastných surovinách bol veľmi veľký. Svetová ekonomická klíma sa ale od vtedy zmenila. Grécko sa môže vrátiť k drachme v čase keď väčšina jeho obchodných partnerov, vrátane európskych spotrebiteľov a ruských turistov a sú v kríze napriek nízkym cenám ropy a kvantitatívnemu uvoľňovaniu ECB, ktoré poskytuje trhom veľké množstvo peňazí.

Čo hovorí v prospech Argentíny je aj to, že Argentína mala priateľov. Jej najdôležitejším spojencom sa stala Venezuela Huga Chaveza, ktorá medzi rokmi 2003 a 2008 nakúpila 5,6 miliardy USD argentínskeho dlhu (presné číslo je ťažké potvrdiť, ale predpokladá sa, že to bolo približne toľko), čo predstavuje významné číslo v dobe, keď investori nemali záujem o nákup argentínskeho dlhu. V súvislosti s týmto vyvstáva otázka, či Grécko bude schopné nájsť svojho vlastného Chaveza. V posledných dňoch Atény preukázali veľa úsilia, aby dokázali svoje silné väzby s Ruskom, ale Moskve nejde o to, aby udržiavala silné väzby s Gréckom, ale len o to, aby  zhoršila situáciu ohľadom politického trieštenia Európskej únie. Nie je isté, že sa Rusko stane sponzorom Grécka.

Rusko je pre Atény zaujímavé aj z iného dôvodu. Začiatkom nového tisícročia bola Argentína energeticky sebestačná, čo ale Grécko nie je. Jedno z výhod, ktoré malo Grécko z používania Eura bolo, že mohlo za energie platiť v eurách. Po návrate k drachme by sa mohol dovoz energií stať pre Grécko ďaleko drahším. Toto robí prípadné spojenectvo s Ruskom ešte viac rozhodujúcim. Toto je možno hlavný dôvod "flirtovania" Atén s Moskvou.

A nakoniec, rozhodujúcim faktorom v prípadnom po-eurovom scenári je, či sa Grécko začne správať protekcionisticky vo vzťahu k vlastnej ekonomike. Argentína po krachu a oslabení meny zaviedla vysoké dovozné clá na ochranu domáceho priemyslu a tiež uvalila vysoké vývozné clá na export poľnohospodárskych plodín, aby získala výhodu z rastúceho dopytu po týchto komoditách. Obe tieto opatrenia priniesli do štátnej pokladnice vysoké príjmy, čo vláde umožnilo financovať dlhý zoznam sociálnych programov a dotácií.

Tak ako v Argentíne, Syriza prisľúbila viac verejných výdavkov a dotácií pre nízko príjmové domácnosti, programy, na ktoré ale nemá peniaze. Argentínska politika taktiež znamenala nezhody s Brazíliou, jej hlavným obchodným partnerom, ale takéto opatrenia by v prípade Grécka mali ďaleko väčšie dôsledky. Zavedenie obchodných ciel by porušovalo princípy, na ktorých je založená Európska únia, takže ich zavedenie by vyhnalo Grécko aj z nej.

Hoci Syriza používala Argentínu ako príklad počas svojej predvolebnej kampane, a mnohý Gréci poznajú históriu tejto krajiny, Atény majú ďaleko menej priestoru na zásahy ako mala Argentína. Mnoho krokov Argentíny od roku 2001 boli choro koncipované a zle vykonané, ale oproti Grécku, Argentína bola plne suverénnou krajinou, keď ich robila. Gréci zvolili Syrizu na nápravu dlhových problémov krajiny bez toho, aby museli vystúpiť z eurozóny, alebo Európskej únie. Aktuálnym najväčším problémom pre Atény je splnenie týchto dvoch cieľov súčasne.

Autor: Juraj Čalfa, TRIM Broker | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker