Všetci chcú slabú menu

iPoint.cz Tento týždeň nie je veľmi bohatý na zverejnenia, ak nerátame prídel zverejnení HDP vo štvrtok (Eurozóna, Japonsko, Nemecko, ČR, Maďarsko..) a dáta z priemyslu Japonska , EÚ a USA. Zato však bude plný politiky dnes zasadá euroskupina, zajtra ECOFin, štvrtok sa zíde G20 ale ešte predtým chce vydať prehlásenie aj G7. Tém bude určite viac, avšak jedna rezonuje stále dookola. Kurzy mien.

Áno, finančná kríza síce podľa ECB a Bruselu skončila, len tá ekonomika je stále nejaká slabá a čoraz slabšia (hoci sa poctivo naplánoval rast na ten ďalší rok alebo ten po ňom). Balíky stimulov veľmi nefungujú (podporujú len úzke skupiny vybraných fyzických či právnických osôb) a robia viac dlhu ako úžitku. Monetárna politika produkuje veľa papierových peňazí, ale nie veľa pracovných miest. Nuže ako urobíme ekonomický rast (ktorý je dôležitejší než čokoľvek iné vo vesmíre)? Súkromný sektor trávi vyššie dane a hrozbu straty pracovného miesta (firmy hrozbu straty objednávok), verejný sektor nemôže viac plytvať no a kto má teda potiahnuť rast? No predsa export. Ako však zvýšiť našu konkurencieschopnosť? Znížením nákladov (vrátane miezd) alebo znížením výmenného kurzu. To prvé je veľmi bolestivé, to druhé na prvý pohľad bezproblémové. Z bohatej ponuky si teda vyberáme druhú možnosť. Volič si skôr všimne to, že nemá prácu ako to, že v zahraničí si kúpi čoraz menej.

Nie je prekvapením, že napríklad za slabšie EURo volá hlavne Taliansko a Francúzsko a nie Nemecko hoci je väčší exportér. Nemecko, ak by malo marku, podľa analýzy Morgan Stanley by stála 1.53 USD. Kurz eura 1.34 je teda v poriadku. A Nemecko bráni súčasný kurz eura ako rovnovážny. Francúzsky frank by však stál $1.23, takže kurz 1.34 už nie je taký dobrý. Vo Francúzsku je prepúšťanie a znižovanie miezd tabu, podstatné sú sociálne istoty. Preto treba robiť niečo s eurom. Samozrejme, nemožno to nazvať menovou vojnou, ale konkurenčná devalvácia. Francúzsky prezident Hollande si to chce uregulovať, aby preboha média nepísali nezodpovedne a písali politicky korektne.

Eurozóna sa tak pridáva k Japonsku, kde bol kurz USD/JPY témou celý december a politizácia kurzu naďalej trvá. Japonsko je však, ako vždy, už popredu a preto sa už nehovorí len o tom, či je JPY príliš silný alebo nadhodnotený, ale rovno aj o konkrétom želanom kurze a o tom, či už klesá dostatočne rýchlo a či by nemal klesať pomalšie. Každopádne 15% oslabenie JPY voči USD dvihlo objednávky od amerických importérov a OECD očakáva, že ak sa jen neposilní zo súčasných úrovní, tak HDP Japonska by mohlo vzrásť o 2 3%. Obrovský úspech a Japonci už nečakajú a hovoria o tom, kde by sa mal obchodovať japonský index NIKKEI. Samozrejme vyššie ako dnes.

Británia a jej centrálna banka bude mať od leta nového guvernéra Carneyho. Pred pár dňami Carney povedal parlamentu, že použije všetky dostupné nástroje, aby oživil britskú ekonomiku. Vrátane exportného sektora.

Všetky vyspelé krajiny sú vo WTO a tak sú tarify importov a exportov, či clá nemyslitelné. Keď však Japonsko uvidí rast HDP vďaka slabšiemu JPY, tento recept bude chcieť zopakovať každý. Pretože všetci majú ten istý problém obrovský dlh, stagnujúcu ekonomiku a vysokú nezamestnanosť. To, že G7 chce utlmiť riziko menových vojen môže veľmi ľahko súvisieť s tým, že posledné čo USA teraz potrebuje je to, aby sa do klubu krajín snažiacich sa oslabiť voči USD pridali k Číne a Japonsku aj Eurozóna, UK a potenciálne ďalšie krajiny. Chýba už len Kanada a komplet G7 + Čína by sa dohadovali len o tom, kde má byť ten devízový kurz. Táto situácia len ilustruje rastúcu bezradnosť politických špičiek, ktorým sa ekonomika rozpadá v rukách a stimuly fungujúce cele dekády zrazu nefungujú.

Sentiment je od začiatku týždňa negatívny hlavne pre komodity. Obilniny klesali už pod dátach minulotýždňového WASDE, teraz vidíme masívny prepad drahých kovov, ktorý nasleduje aj ropa. Americké akcie klesajú len pozvoľna a euro je dokonca v pluse.

Dôvodom, prečo sa americkým akciám darí súvisí so silou USD. Obchodná bilancia totiž zaznamenala najmenší deficit za posledné tri roky. A to vďaka exportom o 10% vyšším od vrcholov spred krízy a nižším importom. Výsledok bol taký dobrý, že možno bude HDP za 4Q2012 revidované nahor a nebude záporné. Posledné čo USA teraz potrebuje je silný USD... G7 to bude musieť nejako zvládnuť.

Americké akcie tak urobili nový vrchol a krátke zaváhanie neznamenalo väčšiu korekciu. Naďalej však nie sú započítané riziká fiškálneho útesu, ktorý hrozí vyššími daňami. Hoci akcie vyberajú zisky, kým držíme hladinu 1512.50 je výhľad rastový. Preferujeme však pokles do pásma 1505/1510, pretože nálada je predsa len horšia a americké dáta budú k dispozícii až koncom týždňa.