Otázky a odpovede týkajúce sa preskúmania správy hospodárskych záležitostí

Otázky a odpovede týkajúce sa preskúmania správy hospodárskych záležitostí

Nadobudnutie účinnosti nového rámca správy hospodárskych záležitostí prispôsobeného budúcim potrebám

1. Aké sú hlavné ciele nového rámca správy hospodárskych záležitostí?

Medzi hlavné ciele nového rámca správy hospodárskych záležitostí patrí posilnenie udržateľnosti dlhovej služby a podpora udržateľného a inkluzívneho rastu vo všetkých členských štátoch prostredníctvom reforiem zameraných na rast a prioritných investícií. Tento rámec pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ a jej pripravenosť na budúce výzvy tým, že podporí pokrok smerom k ekologickému, digitálnemu, inkluzívnemu a odolnému hospodárstvu a zároveň posilní bezpečnostnú kapacitu Európy.

Cieľom reforiem je zabezpečiť, aby bol rámec jednoduchší, transparentnejší a účinnejší, s väčšou zodpovednosťou členských štátov a lepším presadzovaním pravidiel. Zohľadňuje sa v nich potreba realistickým, postupným a udržateľným spôsobom znižovať vysoké úrovne verejného dlhu, ktoré vznikli aj v dôsledku pandémie COVID-19. Nový rámec vychádza aj zo skúseností získaných z reakcie politík EÚ na finančnú krízu, keď nedostatok investícií bránil rýchlemu oživeniu hospodárstiev.

1. Ako sa reformami zaistí, aby boli fiškálne pravidlá EÚ prispôsobené budúcim výzvam?

Nový rámec správy hospodárskych záležitostí bol navrhnutý tak, aby pomáhal riešiť existujúce aj nové výzvy. Odzrkadľuje tézu, že obozretné fiškálne stratégie aj investície a reformy, ktoré posilňujú udržateľný rast, sú nielen nevyhnutné, ale takisto sa vzájomne posilňujú.

Revidovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ prispeje k zvýšeniu odolnosti Európy, a to umožnením strategických investícií a reforiem a realistickým, postupným a udržateľným znižovaním vysokých dlhových pomerov.

1. Aké sú hlavné zmeny v novom rámci správy hospodárskych záležitostí?

Cieľom nového rámca správy hospodárskych záležitostí je posilniť udržateľnosť verejného dlhu a zároveň zohľadňovať potrebu znižovania pomerne vysokých úrovní verejného dlhu, a posilniť udržateľný a inkluzívny rast prostredníctvom investícií a reforiem tak, aby sa zachovala zodpovednosť jednotlivých členských štátov. Tento rámec bude jednoduchší a zohľadnia sa v ňom rôzne fiškálne výzvy členských štátov.

Hlavnými prvkami nového rámca sú:

• Výraznejšia zodpovednosť jednotlivých členských štátov za národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, ktoré spájajú fiškálnu, reformnú a investičnú politiku jednotlivých členských štátov v spoločnom rámci EÚ. Tieto reformy a investície by mali pomáhať budovať ekologické, digitálne a odolné hospodárstvo budúcnosti a zvyšovať konkurencieschopnosť EÚ.
• Jednoduchšie a transparentnejšie pravidlá spolu s postupmi fiškálnych úprav formulovanými z hľadiska viacročných výdavkových cieľov, ktorými sa zabezpečuje, aby verejný dlh klesal alebo sa zachoval na obozretnej úrovni a aby deficity zostali pod úrovňou 3 % HDP.
• Miernejšie postupy fiškálnych úprav, ak vychádzajú z dôveryhodných reformných a investičných záväzkov, ktoré podporujú udržateľný a inkluzívny rast v súlade s prioritami EÚ.
• Posilnené presadzovanie pravidiel a spoločné záruky ako protiváha väčšej voľnosti členských štátov pri stanovovaní ich postupov fiškálnych úprav.
• Nové minimálne štandardy pre nezávislosť a technickú kapacitu a úlohy národných nezávislých fiškálnych inštitúcií platné v celej EÚ, ako aj zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“ pre vnútroštátne orgány, pokiaľ ide o odporúčania týchto inštitúcií.

1. Kedy nadobudne nový rámec účinnosť?

Európsky parlament a Rada formálne prijali tento právny predpis v apríli 2024. Nový rámec nadobudol účinnosť 30. apríla 2024.

1. Ako prispeje nový rámec k primeranej úrovni verejných investícií na zabezpečenie plnenia spoločných priorít EÚ?

Hlavným cieľom nového rámca je podporovať udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a zabezpečiť, aby úrovne verejného dlhu zostali udržateľné. Odzrkadľuje tézu, že reformy a investície majú okrem fiškálnej konsolidácie zásadný význam pre podporu rastu a zníženie dlhu a že sú potrebné na riešenie spoločných výziev, najmä zelenej a digitálnej transformácie, sociálnej a hospodárskej odolnosti, energetickej bezpečnosti a budovania obranných spôsobilostí.

Nový rámec podporuje realizáciu investícií a reforiem viacerými spôsobmi:

• Na členské štáty budú kladené realistickejšie požiadavky na úpravy v porovnaní so starým rámcom:
  • Členské štáty, ktoré čelia drobným fiškálnym výzvam (vo všeobecnosti to znamená, že dlh je nižší než 60 % HDP a deficit nižší než 3 % HDP), budú mať možnosť míňať viac ako v starom rámci.
  • Členské štáty, ktoré čelia fiškálnym výzvam, budú musieť zabezpečiť, aby ich dlh klesal alebo sa zachoval na obozretnej úrovni a/alebo aby sa ich deficit znížil pod úroveň 3 % alebo zotrval pod touto úrovňou. Budú však mať možnosť urobiť to pozvoľnejšie, ak sa zaviažu vykonávať určité investičné a reformné opatrenia, ktorými sa riešia spoločné priority EÚ a ktorými sa plnia odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra. V takom prípade sa obdobie úprav (t. j. časový rámec, v ktorom sa prostredníctvom kombinácie fiškálnych úprav, reforiem a investícií udržateľne znižuje úroveň dlhu členského štátu) môže predĺžiť zo štyroch na najviac sedem rokov. Novým rámcom sa takisto posilňuje režim presadzovania pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty tieto záväzky plnili.
• Novým rámcom sa zavádza jediný operačný ukazovateľ na posudzovanie dodržiavania nových pravidiel členskými štátmi, a to konkrétne miera rastu čistých výdavkov. Tento ukazovateľ neovplyvňujú výkyvy príjmov ani výdavky na nezamestnanosť, ktoré sú spôsobené hospodárskymi okolnosťami.
  • Inými slovami, ak sú daňové príjmy v dôsledku pomalšieho hospodárskeho rastu nižšie, členské štáty nemusia znižovať výdavky na kompenzáciu nižších príjmov. Podobne, ak sa zvýši nezamestnanosť a s ňou aj výdavky na dávky v nezamestnanosti, členské štáty nebudú musieť vynaložiť menej prostriedkov na iné politiky. To znamená, že členské štáty budú schopné lepšie podporovať svoje hospodárstva v zložitejších hospodárskych obdobiach.
  • Zároveň, keď sa príjmy rýchlo zvyšujú vďaka silnému hospodárskemu rastu alebo neočakávaným príjmom, členské štáty budú musieť tieto príjmy použiť na vytvorenie fiškálnych rezerv na neskoršie obdobie. Nemôžu tieto dočasné príjmy použiť na dosiahnutie úpravy ani na financovanie žiadnych trvalých opatrení.

• • Tento jediný ukazovateľ je vymedzený ako výdavky verejnej správy bez nových príjmových opatrení, ako sú nové daňové opatrenia. To znamená, že členské štáty sa môžu rozhodnúť míňať viac, ako je výdavkový strop, ak sa tieto dodatočné výdavky financujú z nových príjmových opatrení. Systém preto neobmedzuje schopnosť členských štátov zvyšovať verejné výdavky, ak sa tak rozhodnú, pokiaľ je zvyšovanie verejných výdavkov riadne financované.

• Nový rámec chráni vnútroštátne výdavky na programy spolufinancované EÚ vylúčením týchto výdavkov z hlavného ukazovateľa fiškálneho monitorovania.
  • To znamená, že vnútroštátne výdavky na investičné projekty spolufinancované EÚ sa môžu zvýšiť bez toho, aby to malo vplyv na dodržiavanie fiškálnych pravidiel EÚ.
  • Naopak, členské štáty už nebudú mať motiváciu znižovať výdavky na takéto investičné projekty, aby dosiahli svoje fiškálne ciele.

1. Ako sa novým rámcom zabezpečia udržateľné a zdravé verejné financie? Aké záruky sú obsiahnuté v nových pravidlách na zabezpečenie udržateľného znižovania dlhu?

Novým rámcom sa zavádza dohľad založený na riziku, ktorý rozlišuje medzi členskými štátmi na základe ich individuálnych fiškálnych situácií. Tento prístup bude v súlade s transparentným spoločným rámcom EÚ podporeným zárukami s cieľom zabezpečiť pokles dlhu (záruka udržateľnosti dlhovej služby) alebo poskytnúť rezervu odolnosti pod referenčnou hodnotou deficitu 3 % HDP stanovenou v zmluve s cieľom vytvoriť fiškálne rezervy (záruka odolnosti deficitu).

Pre členské štáty s deficitom verejných financií vyšším ako 3 % HDP alebo verejným dlhom nad 60 % HDP Komisia vypracuje individuálnu „referenčnú trajektóriu“. Táto trajektória poskytne členským štátom usmernenia na vypracovanie ich plánov a zabezpečí, aby dlh hodnoverne klesal alebo sa zachoval na obozretnej úrovni.

Členským štátom, ktoré majú deficit verejných financií pod úrovňou 3 % HDP a verejný dlh nižší ako 60 % HDP, Komisia poskytne technické informácie s cieľom zabezpečiť, aby svoj deficit v strednodobom horizonte udržiavali pod referenčnou hodnotou 3 % HDP. Urobí to na žiadosť členského štátu.

1. Zachová sa v novom rámci prahová hodnota deficitu vo výške 3 % HDP a prahová hodnota dlhu vo výške 60 % HDP?

Referenčné hodnoty stanovené v zmluve – 3 % HDP pre deficit a 60 % HDP pre verejný dlh – sa nemenia.

Ak plánovaný alebo zistený deficit prekročí referenčnú hodnotu 3 % HDP, spustí sa proces vypracovania správy Komisie na základe článku 126 ods. 3 zmluvy a stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru na základe článku 126 ods. 4 zmluvy.

Cieľom nového rámca je okrem toho zabezpečiť realistický, postupný a udržateľný postup znižovania dlhu, keď dlh prekročí referenčnú hodnotu 60 % HDP, a zároveň zabezpečiť, aby bol rámec dôveryhodný a napomáhal udržateľný rast.

1. Zmení sa v novom rámci postup pri nadmernom deficite?

Postup pri nadmernom deficite v prípade, že deficit verejných financií prekročí referenčnú hodnotu 3 % HDP, zostáva nezmenený. Ako už bolo oznámené, Komisia navrhne Rade, aby na jar tohto roku začala postupy pri nadmernom deficite. Komisia ako prvý krok v kontexte jarného balíka európskeho semestra, ktorý je naplánovaný na 19. júna 2024, vypracuje pre tieto členské štáty správu podľa článku 126 ods. 3.

Postup pri nadmernom deficite v prípade nedodržania referenčnej hodnoty 60 % HDP sa posilňuje z hľadiska aktivácie a zrušenia. Zameria sa na odklony členských štátov s verejným dlhom nad 60 % HDP od trajektórie vývoja čistých výdavkov, ku ktorej sa členský štát zaviazal a ktorú schválila Rada v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu. Ak zostatok kontrolného účtu prekročí určité číselné prahové hodnoty a dlh členského štátu bude vyšší ako 60 % HDP, Komisia musí vypracovať správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ s cieľom posúdiť, či by sa mal začať postup pri nadmernom deficite na základe dlhu, pokiaľ rozpočtová pozícia nie je takmer vyrovnaná alebo prebytková. Kľúčovým relevantným faktorom v takejto správe by boli výrazné problémy s verejným dlhom.

1. Ako sa budú v referenčných trajektóriách Komisie zohľadňovať problémy členských štátov v oblasti verejného dlhu? Kedy ich Komisia uverejní?

V prípade členských štátov s verejným dlhom nad referenčnou hodnotou 60 % HDP alebo s deficitom verejných financií nad referenčnou hodnotou 3 % HDP Komisia vydá referenčné trajektórie pre trajektóriu vývoja čistých výdavkov. Táto referenčná trajektória sa bude vzťahovať na štandardné štvorročné obdobie úprav národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu a jeho možné predĺženie najviac o tri roky. Jej účelom je poskytnúť členským štátom usmernenia pri navrhovaní takej trajektórie vývoja čistých výdavkov, ktorá bude zahrnutá do ich strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu.

Referenčná trajektória bude odlišná pre každý členský štát a bude zohľadňovať jeho problémy s verejným dlhom. Predovšetkým sa ňou zabezpečí, aby:

• pomer verejného dlhu k HDP hodnoverne klesal alebo sa zachoval na obozretnej úrovni,
• sa deficit verejných financií znížil pod referenčnú hodnotu 3 % HDP a udržal sa pod ňou,
• sa plánovaný pomer verejného dlhu k HDP znižoval o minimálny ročný priemer v súlade so zárukou udržateľnosti dlhovej služby,
• sa dosiahla konvergencia smerom k spoločnej rezerve odolnosti vo vzťahu k referenčnej hodnote deficitu vo výške 3 % HDP,
• zároveň bude treba vykonávať minimálnu referenčnú fiškálnu úpravu 0,5 % HDP ročne dovtedy, kým sa deficit nedostane pod 3 % HDP,
• fiškálne úsilie v horizonte plánu bolo lineárne a aspoň úmerné celkovému úsiliu počas celého obdobia úprav.

Členským štátom, ktoré majú deficit verejných financií pod referenčnou hodnotou 3 % HDP a verejný dlh nižší ako 60 % HDP, Komisia poskytne technické informácie o primárnom štrukturálnom salde s cieľom zabezpečiť, aby svoj deficit verejných financií v strednodobom horizonte udržiavali pod referenčnou hodnotou 3 % HDP. Urobí to na žiadosť členského štátu.

1. Bude v novom rámci zachovaná všeobecná úniková doložka?

Všeobecná úniková doložka bude v novom rámci zachovaná a aktivovať sa bude v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v EÚ a/alebo eurozóne.

Táto doložka umožňuje členským štátom prijímať opatrenia na primerané riešenie krízy a pritom sa odchýliť od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za normálnych okolností uplatňovali vo fiškálnom rámci EÚ.

Všeobecná úniková doložka bude zároveň posilnená aj tým, že Rada na základe návrhu Komisie teraz rozhoduje o tom, či aktivuje alebo predĺži uplatňovanie doložky, a stanovuje súvisiace lehoty.

1. Ako budú strednodobé plány fungovať v praxi?

Nové strednodobé fiškálne štrukturálne plány sú ústredným prvkom nového rámca. Členské štáty vypracujú a predložia plány, v ktorých stanovia svoje fiškálne ciele, prioritné reformy a investície, ako aj opatrenia na riešenie prípadných makroekonomických nerovnováh počas obdobia fiškálnych úprav. Obdobie úprav je časový rámec, v ktorom sa prostredníctvom kombinácie fiškálnych úprav, reforiem a investícií udržateľne znižuje úroveň dlhu členského štátu a jeho deficit sa znižuje pod referenčnú hodnotu alebo zotrváva pod ňou.

Tieto plány následne posúdi Komisia a schváli Rada na základe spoločných kritérií EÚ.

Do jednotného strednodobého plánu sa začlenia fiškálne, reformné a investičné ciele, čo pomôže vytvoriť ucelený a efektívny proces. Posilní sa tým zodpovednosť jednotlivých členských štátov, keďže sa im poskytne väčší priestor na stanovenie vlastných postupov fiškálnych úprav a reformných a investičných záväzkov. Členské štáty predložia výročné správy o pokroku, ktorých cieľom bude umožniť účinnejšie monitorovanie a presadzovanie plnenia týchto záväzkov.

1. Ako sa budú strednodobé fiškálno-štrukturálne plány schvaľovať a možno ich zamietnuť? Aká bude v tomto procese úloha Rady?

Pred predložením plánu sa uskutoční podrobný technický dialóg s Komisiou. Pri členských štátoch s verejným dlhom presahujúcim 60 % HDP alebo s deficitom presahujúcim 3 % HDP Komisia takisto predloží referenčný viacročný postup úprav, pokiaľ ide o čisté primárne výdavky.

Po predložení plánu ho Komisia posúdi na základe spoločných transparentných metodík. Komisia si ponechá možnosť získať dodatočné informácie alebo požiadať o revidovaný plán. Keď Komisia posúdi strednodobý plán, Rada ho môže buď schváliť, alebo odporučiť členskému štátu, aby plán predložil znovu.

Plán by sa po schválení Radou mal dodržiavať v ročných štátnych rozpočtoch počas celého obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, t. j. štyri alebo päť rokov v závislosti od dĺžky vnútroštátneho legislatívneho obdobia. Plán možno revidovať len vtedy, ak existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia jeho vykonávaniu, alebo v prípade novovymenovanej vlády.

1. Aké sú zmeny v postupe pri makroekonomickej nerovnováhe?

Nový prístup k vykonávaniu postupu pri makroekonomickej nerovnováhe v rámci nového rámca správy hospodárskych záležitostí si nevyžadoval žiadne legislatívne zmeny. Jeho cieľom je podporiť postup pri makroekonomickej nerovnováhe pomocou silnejšieho výhľadového prístupu.

Prvým cieľom je dynamickejšie klasifikovať nerovnováhy. V praxi to znamená, že pri rozhodovaní o tom, či nerovnováhy existujú, a pri posudzovaní toho, či sa nerovnováhy napravili, sa bude klásť väčší dôraz na to, či sa riziká znižujú alebo zvyšujú, a na to, ktoré politiky sú potrebné na riešenie nerovnováh.

Druhým cieľom je posilniť preventívnu úlohu postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. V praxi to znamená, že prvý skríning nerovnováh v správe o mechanizme varovania, ako aj posúdenie toho, či existujú nerovnováhy v hĺbkových preskúmaniach, budú viac orientované na budúcnosť s cieľom včas odhaliť a riešiť vznikajúce nerovnováhy. V správe o mechanizme varovania sa môže navrhnúť, aby sa vykonalo viac hĺbkových preskúmaní ako v posledných rokoch, ak z prvého skríningu obsiahnutom v správe o mechanizme varovania vyplýva, že môžu existovať riziká nerovnováh.

Medzi Komisiou a členskými štátmi sa posilní dialóg o makroekonomických výzvach. Cieľom tohto dialógu bude podporovať väčšiu zodpovednosť jednotlivých členských štátov, a to tak, že členské štáty a Komisia budú jednotnejšie chápať výzvy identifikované v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a politiky potrebné na ich riešenie. Malo by to viesť k pevnému záväzku členských štátov zahrnúť opatrenia zamerané na predídenie nerovnováham do svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov alebo ich napraviť. Zároveň sa zvyšuje dôraz kladený na presadzovanie pravidiel, keďže žiadne vykonávanie týchto opatrení v plánoch nemôže viesť k eskalácii postupu, a to konkrétne k začatiu postupu pri nadmernej nerovnováhe.

Cieľom nového rámca je zvýšiť viditeľnosť rozmerov nerovnováh týkajúcich sa EÚ a eurozóny. Prvou viditeľnou zmenou je zahrnutie hodnôt pre EÚ a eurozónu do všetkých ukazovateľov hodnotiacej tabuľky PMN. Silnejšie rozmery nerovnováh týkajúce sa EÚ a eurozóny zvýraznia slabé miesta ovplyvňujúce EÚ a eurozónu ako celok a to, ako rôzne členské štáty prispievajú k týmto záležitostiam.

1. Ako sa v novom rámci mení dohľad po ukončení programu?

Pri preskúmaní správy hospodárskych záležitostí sa zistilo, že hoci rámec pre dohľad po ukončení programu celkovo fungoval dobre, jeho uplatňovanie by malo byť cielenejšie a efektívnejšie. Dohľad po ukončení programu by sa mal zameriavať najmä na tieto ciele:

• posúdenie schopnosti splácania členských štátov prostredníctvom zohľadnenia hospodárskej, fiškálnej a finančnej situácie,
• monitorovanie vykonávania nedokončených reforiem, ktoré sa začali v rámci programu úprav, a takisto
• posúdenie toho, či sú potrebné nápravné opatrenia v súvislosti s obavami týkajúcimi sa schopnosti splácania alebo nepretržitého prístupu na trh.

Vzhľadom na tieto ciele by sa intenzita dohľadu po skončení programu postupne mala vyvíjať spolu s posudzovaním rizík:

• prvé roky dohľadu by boli intenzívnejšie, najmä s cieľom monitorovať vykonávanie nedokončených reforiem dohodnutých v rámci programu úprav, pričom po vykonaní reforiem by sa intenzita znížila,
• za „normálnych“ okolností by sa dohľad po ukončení programu zameriaval na posúdenie schopnosti splácania a mohol by sa zefektívniť tam, kde sa riziká splácania vyhodnotia ako nízke, a to aj prostredníctvom lepšej integrácie s inými nástrojmi dohľadu,
• v prípade zhoršenia hospodárskej, fiškálnej alebo finančnej situácie by sa opäť zvýšila intenzita dohľadu po ukončení programu a posúdilo by sa, či sú potrebné nápravné opatrenia.

1. Aký vplyv bude mať nový rámec na európsky semester?

Tento nový proces fiškálneho dohľadu sa začlení do existujúceho európskeho semestra, ktorý bude aj naďalej ústredným rámcom pre koordináciu hospodárskych politík a politík v oblasti zamestnanosti.

Od všetkých členských štátov sa bude vyžadovať, aby vo svojich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch riešili priority identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných v kontexte európskeho semestra. V týchto plánoch sa zlúčia súčasné programy stability a konvergenčné programy s národnými programami reforiem. V záujme zabezpečenia konzistentnosti politík sa v nich budú musieť zohľadniť plány obnovy a odolnosti členských štátov počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Členské štáty budú každoročne podávať správy o pokroku pri plnení týchto záväzkov a o opatreniach prijatých na plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Komisia bude pozorne monitorovať plnenie týchto záväzkov jednotlivých krajín.

1. Aké bude vzájomné pôsobenie fiškálno-štrukturálnych plánov a plánov obnovy a odolnosti počas trvania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti?

Fiškálne a štrukturálne politiky predložené v strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by mali byť v súlade s plánmi obnovy a odolnosti členských štátov. Neoddeliteľnou súčasťou nových plánov by mali byť najmä štrukturálne reformy a investície plánované v plánoch obnovy a odolnosti do roku 2026.

Záväzky členských štátov v rámci plánov obnovy a odolnosti sa zohľadnia pri predĺžení obdobia fiškálnych úprav v rámci prvého ročníka plánov.

1. Ako tieto zmeny zjednodušia rámec správy hospodárskych záležitostí?

V novom rámci správy hospodárskych záležitostí sa zjednodušia procesy a postupy niekoľkými spôsobmi:

• Po prvé, fiškálny dohľad sa teraz zameria na jediný operačný ukazovateľ, a to konkrétne na viacročnú trajektóriu vývoja čistých výdavkov členského štátu, ako ju schválila Rada. Táto trajektória bude slúžiť ako základ pre vykonávanie ročného fiškálneho dohľadu počas platnosti strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu členského štátu. Zrušujú sa viaceré ustanovenia z predchádzajúceho rámca, ako napríklad referenčná hodnota pre znižovanie dlhu, strednodobý rozpočtový cieľ a postup pri značnej odchýlke.
• Po druhé, ročné monitorovanie vykonávané Komisiou bude pre členské štáty menej zaťažujúce. Namiesto navrhovania ročných odporúčaní v oblasti fiškálnej politiky sa Komisia zameria na to, ako členské štáty dodržiavajú viacročnú trajektóriu vývoja čistých výdavkov. Členské štáty budú musieť namiesto ročných programov stability alebo konvergenčných programov a národných programov reforiem predkladať ročné správy zamerané na vykonávanie.
• Po tretie, reformou sa zjednodušia postupy presadzovania pravidiel, ktoré sa aktivujú prevažne v prípade existencie odchýlok od dohodnutej trajektórie vývoja čistých výdavkov pre postupy pri nadmernom deficite „na základe dlhu“, pričom v prípade deficitov presahujúcich 3 % HDP zostane postup nezmenený.

1. Ako reformy zvýšia zodpovednosť členských štátov za rámec správy hospodárskych záležitostí?

Cieľom nového rámca správy hospodárskych záležitostí je posilniť zodpovednosť členských štátov tým, že sa im umožní navrhovať a predkladať vlastné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány, v ktorých stanovia svoje fiškálne ciele, prioritné reformy a investície, ako aj opatrenia na riešenie akýchkoľvek možných makroekonomických nerovnováh počas minimálneho obdobia štyroch rokov.

Nový rámec dohľadu založený na rizikách poskytuje členským štátom vyššiu flexibilitu pri stanovovaní postupov úprav.

Predpokladá sa v ňom aj dôležitá úloha nezávislých fiškálnych inštitúcií.

• Všetky členské štáty EÚ – nielen členské štáty eurozóny – budú povinné mať nezávislú fiškálnu inštitúciu. Tieto inštitúcie budú musieť posudzovať, vypracúvať alebo schvaľovať makroekonomické prognózy, z ktorých vychádzajú ročné a viacročné rozpočtové plány, a monitorovať dodržiavanie vnútroštátnych fiškálnych pravidiel. Tieto zmeny pomôžu podnietiť na národnej úrovni viac diskusií o národných fiškálnych plánoch, čo povedie k vyššej miere zodpovednosti jednotlivých krajín.
• V novom rámci sa počíta aj s úlohou nezávislých finančných inštitúcií pri fiškálnom dohľade na úrovni EÚ. Osem rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia o preventívnej časti paktu budú nezávislé finančné inštitúcie povinné posudzovať makroekonomické prognózy, z ktorých vychádzajú strednodobé fiškálno-štrukturálne plány.
• Na žiadosť členského štátu môžu byť nezávislé finančné inštitúcie poverené aj posudzovaním ex post ročného súladu s vývojom výdavkov a v prípade odchýlok analýzou faktorov, ktoré viedli k týmto odchýlkam.

1. Ako pomôže nový rámec občanom?

Nový rámec správy hospodárskych záležitostí je prostriedkom na dosiahnutie cieľa. V konečnom dôsledku sa snaží podporovať zamestnanosť, rast, investície, sociálnu spravodlivosť a makroekonomickú stabilitu v prospech všetkých občanov EÚ.

Uľahčením reforiem a investícií pri súčasnom zlepšovaní udržateľnosti dlhovej služby sa zabezpečí, že EÚ bude pripravená čeliť existujúcim aj novým výzvam. Medzi tieto výzvy patrí budovanie ekologického, digitálneho, inkluzívneho a odolného hospodárstva, ktoré všetkým občanom EÚ poskytuje ochranu a príležitosti.

A napokon možno konštatovať, že zdravé verejné financie pomáhajú udržiavať náklady na financovanie na nízkej úrovni, čo uľahčuje súkromné investície a spotrebu, čo zase pomáha stimulovať rast a vytvárať pracovné miesta.

1. Aké sú ďalšie kroky týkajúce sa nového rámca?

Komisia 19. júna predloží jarný balík európskeho semestra na rok 2024. V rámci tohto balíka Komisia predloží správy podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, v ktorých uvedie, pri ktorých členských štátoch navrhne Rade, aby začala postupy pri nadmernom deficite.

Členským štátom poskytne aj usmernenia týkajúce sa obsahu ich strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov a výročných správ o pokroku, ktoré budú musieť predkladať. Technické dialógy s členskými štátmi sa začnú po tom, ako Komisia poskytne tieto vstupy.

Členské štáty musia do 20. septembra 2024 vypracovať a predložiť svoje strednodobé plány, ktoré sa budú musieť vykonávať od roku 2025. Komisia začne posudzovať plány hneď po ich predložení a posúdenie by mala uverejniť do šiestich týždňov od ich doručenia. Táto lehota sa môže v prípade potreby predĺžiť o ďalšie dva týždne.