Otázky a odpovede týkajúce sa prvej správy o stave digitálneho desaťročia

Otázky a odpovede Stav digitálneho desaťročia

Aké je prepojenie medzi indexom digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) a digitálnym desaťročím do roku 2030?

V poslednom desaťročí Komisia monitorovala ročné výsledky členských štátov v oblasti digitálnych technológií prostredníctvom indexu DESI – indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti. Výročné správy DESI obsahovali profily krajín a porovnania, ktoré členským štátom umožnili identifikovať silné a slabé stránky.

Rozhodnutím, ktorým sa zriaďuje politický program Digitálne desaťročie do roku 2030, sa DESI pripisuje nová úloha. DESI je teraz súčasťou správy o stave digitálneho desaťročia a dopĺňa monitorovanie pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov. Odráža to posun v zameraní z posúdenia relatívnej výkonnosti krajiny na kolektívne úsilie o preklenutie priepasti v porovnaní s cieľmi digitálneho desaťročia do roku 2030.

DESI 2023 pozostáva zo súboru relevantných ukazovateľov, ktoré sú prezentované ako viacrozmerný prehľad a sú lepšie zosúladené s dohodnutými cieľmi na úrovni EÚ do roku 2030 v oblasti digitálnej infraštruktúry, digitálnych zručností, digitalizácie podnikov a verejných služieb. Komisia informuje o zisteniach vo výročnej správe o stave digitálneho desaťročia, pričom prvá bola uverejnená dnes.

Ako EÚ podporuje digitálnu transformáciu?

V minulom roku EÚ zintenzívnila opatrenia, aby opätovne potvrdila svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a uľahčila digitálnu transformáciu a zároveň posilnila jej odolnosť. Na základe najväčšej integrovanej trhovej oblasti na svete EÚ posilnila opatrenia na riešenie strategických závislostí, najmä od kritických surovín, polovodičov, cloud computingu a edge computingu a technológií kybernetickej bezpečnosti. Reformy a investície boli zavedené v kontexte nástroja Next Generation EU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Okrem toho akt EÚ o čipoch dal trhu správne signály a výrobné odvetvie už oznámilo investície vo výške 100 miliárd EUR. Teraz je na verejnosti, aby primerane podporila doplnenie týchto investícií.

Úspešné dosiahnutie digitálnej transformácie EÚ na základe ambicióznych cieľov digitálneho desaťročia si bude vyžadovať dodatočné politické opatrenia, kroky a veľké investície z verejného aj súkromného sektora, pričom sa zdôrazňuje význam spojenia síl najmä prostredníctvom viacnárodných projektov. Okrem existujúcich vykonávacích mechanizmov pre rozsiahle projekty sa v politickom programe Digitálne desaťročie zavádzajú Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) s cieľom uľahčiť vytváranie a vykonávanie viacnárodných projektov.

V správe sa zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa Komisia a členské štáty dohodli na integrovanom a strategickom prístupe k digitálnej politike a podporovali investície na dosiahnutie digitálnych cieľov do roku 2030. Bez ráznych a konkrétnych opatrení nebude možné do roku 2030 v plnej miere dosiahnuť digitálnu transformáciu.

Komisia a členské štáty budú prostredníctvom zavedeného mechanizmu spolupráce v rámci digitálneho desaťročia pokračovať v hodnotení pokroku a zdôrazňovaní oblastí, v ktorých treba pokrok urýchliť.

Z akých zdrojov údajov čerpá správa a ukazovatele?

Údaje uvedené v správe väčšinou zbierali príslušné orgány členských štátov, Komisia (Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie, ako aj Eurostat) a takisto vyplývajú z nasledujúcich štúdií iniciovaných Komisiou:

• Vývoj ukazovateľov elektronického zdravotníctva digitálneho desaťročia
• Širokopásmové pokrytie v Európe 2022
• Porovnávacia správa o elektronickej verejnej správe z roku 2023
• Investičné potreby a potreby financovania cieľov digitálneho desaťročia v oblasti pripojiteľnosti
• Referenčné porovnávanie investícií do inovačného obstarávania a politických rámcov v celej Európe
• Štúdie na vytvorenie strategického rámca a digitálneho mapovania cloudových tokov údajov a s nimi súvisiacej hospodárskej hodnoty v celej Európskej únii

Hlavné zistenia digitálneho desaťročia

Digitálne zručnosti

Sme na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov v oblasti digitálnych zručností stanovených v programe Digitálne desaťročie?

Podľa základnej trajektórie bude mať za súčasných podmienok v roku 2030 aspoň základné digitálne zručnosti približne 59 % obyvateľstva. Ak bude rast pokračovať súčasným tempom, bude do roku 2030 náročné dosiahnuť cieľ 80 %.

Napriek trvalému rastu za posledných 10 rokov bol v roku 2022 počet špecialistov zamestnaných v oblasti IKT 9,37 milióna v celej EÚ. Za súčasných podmienok bude do roku 2030 počet odborníkov v oblasti IKT v EÚ takmer 12 miliónov, no do splnenia cieľa na rok 2030 bude chýbať približne 8 miliónov pracovníkov (najmenej 20 miliónov odborníkov zamestnaných v oblasti IKT). Okrem toho bol v roku 2022 rodový rozdiel odborníkov v oblasti IKT stále výrazný, ženy totiž tvorili len 19 % celkovej pracovnej sily v oblasti IKT.

Aké opatrenia prijíma EÚ a členské štáty na preklenutie tejto priepasti, pokiaľ ide o ciele v oblasti digitálnych zručností?

Na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia do roku 2030 sú potrebné rozsiahle investície a politické intervencie na aktívnu podporu schém odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností, ako aj na podporu rozvoja digitálnych zručností od útleho veku s osobitným zameraním na podporu žien a dievčat pri zápise do študijných programov STEM.

Všetky členské štáty sa v oblasti digitálnych zručností zapájajú do formálneho primárneho vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj do iniciatív neformálnej odbornej prípravy (prostredníctvom verejných služieb zamestnanosti, iniciatív na zvyšovanie úrovne zručností atď.). Okrem toho v záujme ďalšieho riešenia nedostatku odborníkov v oblasti IKT zahŕňajú iniciatívy na úrovni členských štátov aj vytvorenie kratších/flexibilnejších kurzov na prispôsobenie sa rôznym potrebám študentov, ako aj dotovaných kurzov.

Komisia výrazne zintenzívnila svoje úsilie o podporu digitálnych zručností, napríklad prostredníctvom akčného plánu digitálneho vzdelávania na roky 2021 – 2027, prijatého balíka v oblasti digitálneho vzdelávania a rozvíjania digitálnych zručností alebo Akadémie zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Okrem toho sa viaceré nástroje financovania EÚ spolu s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti zameriavajú na posilnenie digitálnych kapacít a zručností potrebných na ich zavádzanie, ako je program Digitálna Európa, Európsky sociálny fond plus, Horizont Európa a Erasmus+.

Digitálna infraštruktúra – pripojiteľnosť, polovodiče, okrajové uzly a kvantová výpočtová technika

Pripojiteľnosť

Ako EÚ zabezpečuje široké pokrytie pripojiteľnosti?

V roku 2022 boli pevné siete s veľmi vysokou kapacitou, ktoré zahŕňajú optické siete, dostupné pre 73 % domácností v EÚ a siete 5G boli dostupné pre 81 % domácností. Zavádzanie samostatných sietí 5G však zaostáva a 5G stále nedosahuje kvalitu, akú očakávajú koncoví používatelia ani pokiaľ ide o potreby priemyslu.

Hlavné výzvy na prekonanie nedostatkov v pripojiteľnosti vo vidieckych oblastiach pretrvávajú. Vo vidieckych častiach EÚ 9 % domácností stále nie je pokrytých žiadnou pevnou sieťou a 55 % nemá k dispozícii žiadne pevné siete s veľmi vysokou kapacitou. Siete 5G boli zavedené v 51 % obývaných vidieckych oblastí, čo je nárast oproti 33 % v predchádzajúcom roku.

Ako EÚ podporuje ciele v oblasti pripojiteľnosti?

Z údajov vyplýva, že na dosiahnutie cieľov do roku 2030 budú potrebné rozsiahle investície do pripojiteľnosti. EÚ využije investície do pripojiteľnosti prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR, 2,4 miliardy EUR), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Programu InvestEU a úverov EIB a prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – Digitalizácia (2,1 miliardy EUR do roku 2027). Okrem toho investície do digitálnej pripojiteľnosti prilákali približne 13 % digitálnych výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške približne 16,4 miliardy EUR, pričom 13 miliárd EUR smerovalo konkrétne na financovanie zavádzania gigabitovej siete.

Okrem toho európsky kódex elektronických komunikácií uľahčuje investície a rieši dlhodobé výzvy v odvetví elektronických komunikácií. Cieľom nedávneho návrhu zákona o gigabitovej infraštruktúre je znížiť náklady na zavádzanie gigabitovej infraštruktúry v celej EÚ zjednodušením, digitalizáciou a znížením nákladov na postupy zavádzania sietí.

Polovodiče

Ako EÚ rieši problémy pri posilňovaní výroby polovodičov v Európe?

Na účely vyriešenia problémov vo výrobe polovodičov sa prijalo niekoľko opatrení. Akt EÚ o čipoch, ktorý nadobudol účinnosť 21. septembra 2023, posilní ekosystém polovodičov v EÚ, zabezpečí odolnosť dodávateľských reťazcov a zníži vonkajšiu závislosť.

Okrem toho členské štáty spolu s Komisiou spustili prvý úspešný dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti mikroelektroniky a komunikačných technológií, ktorým sa mobilizujú súkromné a verejné investície vo výške 21 miliárd EUR, a druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti mikroelektroniky a komunikačných technológií, ktorý bude zahŕňať 56 spoločností, malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“) a startupy.

Na to, aby EÚ dosiahla svoj cieľový trhový podiel 20 % globálnej hodnoty v oblasti čipov, bude potrebné, aby sa do roku 2030 zoštvornásobili jej príjmy. Na dosiahnutie tohto cieľa by EÚ mala ďalej zvýšiť investície a stimulovať domáce kapacity v oblasti navrhovania a výroby čipov, ako aj posilniť hospodársky sektor, ktorý stojí za navrhovaním, testovaním a validáciou mikročipov.

Okrajové uzly

Ako sa EÚ darí pri zavádzaní okrajových uzlov na účely decentralizovaného spracovania údajov bližšieho k používateľom?

Na splnenie cieľa digitálneho desaťročia pre edge a cloud treba uviesť do prevádzky
10 000 klimaticky neutrálnych vysoko bezpečných okrajových uzlov do roku 2030.

Európska dátová stratégia zdôraznila potrebu zmeny paradigmy spracovania údajov a identifikovala edge computing, ktorý umožňuje spracovanie údajov bližšie k používateľovi, ako základnú technológiu na zvládnutie požiadavky na vysoko distribuované a decentralizované spracovanie údajov.

V Európe je vývoj ekosystému edge computingu stále v počiatočných štádiách, pričom v roku 2022 sa v Európe celkovo zaviedli len tri komerčné využitia edge computingu. Dosiahnutie cieľa 10 000 okrajových uzlov do roku 2030 si bude vyžadovať kolektívne zameranie na vytvorenie celého ekosystému založeného na kombinácii zručností, infraštruktúry, bezpečnosti, inovácií a verejnej a súkromnej spolupráci.

Očakáva sa, že v rokoch 2025 až 2027 sa technológie a riešenia v oblasti edge computingu vďaka investíciám v rámci dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu týkajúceho sa cloudovej infraštruktúry a služieb novej generácie (CIS) stanú komerčne dostupnými na trhu.

Kvantová výpočtová technika

Ako sa EÚ darí pri vývoji kvantovej výpočtovej techniky a superpočítačov?

V zmysle cieľov stanovených v programe Digitálne desaťročie Únia plánuje mať do roku 2025 svoj prvý počítač s kvantovým zrýchlením, čím pripraví pôdu pre to, aby sa do roku 2030 dostala na špičku kvantových schopností.

V roku 2022 spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC JU) oznámil výber šiestich lokalít v celej EÚ na umiestnenie a prevádzku prvých kvantových počítačov EuroHPC v Česku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Poľsku, ktoré budú integrované do vysokovýkonných superpočítačov.

Možno však pozorovať značné rozdiely medzi EÚ a niekoľkými ďalšími veľkými svetovými regiónmi (napr. USA), pokiaľ ide o investície súkromného sektora do kvantových zariadení, v situácii, keď približne 25 % účastníkov kvantového priemyslu z celého sveta má sídlo v Európe, ale dostáva menej ako 5 % celosvetového financovania.

Digitalizácia podnikov

Ako sa európskym MSP darí v oblasti základnej digitálnej intenzity?

Základná úroveň digitálnej intenzity znamená, že podniky používajú digitálne technológie, ako je online obchod, sociálne médiá atď. Hoci v posledných rokoch dosahovalo priemernú mieru približne 56 % MSP, v roku 2022 sa percentuálny podiel MSP, ktoré vykazovali aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity, zvýšil na 69 %. To by mohlo predstavovať prvý signál pozitívneho vplyvu zintenzívneného politického úsilia na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, ktoré sa v posledných rokoch vynaložilo na podporu digitalizácie podnikov. Stále to však ani zďaleka nedosiahlo želaný cieľ 90 % MSP s aspoň základnou digitálnou intenzitou, a preto sa musí pokračovať v ďalšom monitorovaní a úsilí.

Ktoré iniciatívy na úrovni EÚ podporujú digitalizáciu podnikov?

Na podporu dosiahnutia digitalizácie podnikov boli mobilizované značné finančné prostriedky EÚ. V programe Digitálna Európa (DIGITAL) sa predpokladá 7,5 miliardy EUR na projekty v piatich kľúčových oblastiach kapacity, zatiaľ čo 19 % Fondu na podporu obnovy a odolnosti pridelených na digitálnu transformáciu, t. j. 24 miliárd EUR, je určených na digitalizáciu podnikov.

Medzi iniciatívy zamerané na digitalizáciu priemyslu a priemyselných ekosystémov patrí spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie (KDT), verejno-súkromné partnerstvo Made in Europe, ako aj niekoľko viacnárodných projektov, ako je sieť európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) v rámci programu Digitálna Európa a dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu týkajúci sa cloudovej infraštruktúry a služieb novej generácie (IPCEI-CIS).

Komisia spolu s členskými štátmi investuje do siete európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) počas siedmich rokov 1,5 miliardy EUR s cieľom poskytnúť MSP a organizáciám verejného sektora individualizovanú podporu digitalizácie.

Predbežne oznámený dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu týkajúci sa cloudovej infraštruktúry a služieb novej generácie združuje 13 členských štátov a viac ako sto podnikov v celej Európskej únii.

Ako sa darí podnikom EÚ pri zavádzaní technológií umelej inteligencie, cloudu alebo veľkých dát?

Pokiaľ ide o cieľ v oblasti umelej inteligencie, z najnovších údajov z roku 2021 vyplýva, že len 8 %, t. j. menej ako jeden podnik z desiatich v EÚ, využíva technológiu umelej inteligencie. Podľa súčasných trendov a bez ďalších investícií a stimulov predpokladaná základná trajektória naznačuje, že do roku 2030 bude len 66 % podnikov využívať cloud, 34 % veľké dáta a 20 % umelú inteligenciu, pričom cieľom je, aby do roku 2030 využívalo cloudové služby, veľké dáta a/alebo umelú inteligenciu aspoň 75 % podnikov EÚ.

V roku 2021 kúpilo sofistikované alebo sprostredkované cloudové služby (napr. softvér na finančné alebo účtovnícke účely, na plánovanie zdrojov, riadenie vzťahov so zákazníkmi, bezpečnosť atď.) 34 %, t. j. jeden z troch podnikov v EÚ.

Pokiaľ ide o veľké dáta, najnovšie dostupné údaje sú z roku 2020. V roku 2020 sa zaznamenala najnižšia miera využívania nástrojov na analýzu veľkých dát, využívalo ich len 14 % podnikov v EÚ, pričom väčšinu z nich (34 %) tvorili veľké podniky, po ktorých nasledovali stredné (21 %) a malé podniky (13 %).

Ako EÚ podporuje jednorožce a ekosystém startupov v EÚ?

Jednorožce predstavujú kľúčový zdroj inovácií, nových výrobkov a služieb, zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Počet jednorožcov sa preto používa ako ukazovateľ inovačnej výkonnosti. Začiatkom roka 2023 malo v EÚ základňu 249 jednorožcov. Počet jednorožcov sa v poslednom desaťročí výrazne zvýšil. Ak by tento trend pokračoval, EÚ by to umožnilo splniť si cieľ do roku 2030. Zároveň však treba pripomenúť, že vzhľadom na nestabilitu trhov tento vývoj nemožno považovať za garantovaný. Na úrovni EÚ sa v rámci štandardu EÚ pre členské štáty týkajúceho sa startupov s názvom Startup Nations Standard (EU SNS) zmobilizovali členské štáty, aby sa dohodli na najlepších postupoch na vytvorenie stabilného, predvídateľného a podporného regulačného prostredia pre startupy. Túto ambíciu sa v súčasnosti pokúša naplniť európske združenie Startup Nations (Europe Start-up Nations Alliance – ESNA). Aktom EÚ o digitálnych trhoch sa otvoria nové príležitosti pre startupy od marca 2024, keď sa začnú uplatňovať povinnosti pre veľké online trhy.

Digitalizácia verejných služieb

Aká je celková výkonnosť v EÚ, pokiaľ ide o digitalizáciu verejných služieb pre podniky a občanov a digitalizáciu zdravotnej dokumentácie?

Mnohé členské štáty majú relatívne dobrú pozíciu na to, aby dosiahli cieľ 100 % dostupnosti online verejných služieb pre podniky a občanov. Vo všeobecnosti je 88 % služieb ústrednej štátnej správy úplne online v porovnaní so 76 % v prípade služieb regionálnej samosprávy a 62 % služieb miestnej samosprávy.

Napriek tomu, že priemer EÚ sa zvýšil zo 75 v roku 2021 na 77 v roku 2022, 15 krajín dosahuje hodnotu menej ako 80 (zo 100), a preto je stále ďaleko od cieľa digitálneho desaťročia, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2030.

Okrem toho investície do verejného obstarávania inovačných digitálnych riešení (napr. založených na umelej inteligencii alebo veľkých dátach) sú nedostatočné a museli by sa výrazne zvýšiť zo 118 miliárd EUR na 295 miliárd EUR, aby sa vo verejných službách sprístupnili inovačné digitálne riešenia.

Pokiaľ ide o prístup k elektronickým zdravotným záznamom, EÚ dosahuje dobré výsledky a je na dobrej ceste k splneniu cieľa EÚ, aby malo prístup k svojim elektronickým zdravotným záznamom 100 % občanov EÚ, pričom priemer EÚ v roku 2022 predstavoval hodnotu 72.

Aká je celková výkonnosť v EÚ, pokiaľ ide o zavádzanie opatrení na účely elektronickej identifikácie (eID)?

Dosiahnutie tohto cieľa digitálneho desaťročia závisí od včasného zabezpečenia peňaženky digitálnej identity EÚ členskými štátmi. Peňaženky, ktoré sú hlavnou novinkou v rámci navrhovanej revízie nariadenia eIDAS, budú založené na spoločných normách a umožnia občanom EÚ preukázať svoju totožnosť a iné osobné atribúty na účely prístupu k online službám.

Peňaženky digitálnej identity môžu byť k dispozícii v priebehu roka 2026 (pod podmienkou súhlasu spoluzákonodarcov).

Do septembra 2023 oznámilo zatiaľ celkovo 21 krajín EÚ aspoň jeden vnútroštátny systém elektronickej identifikácie v zmysle súčasného nariadenia eIDAS. Štyri zo zvyšných krajín sú v súčasnosti zapojené do aspoň jedného rozsiahleho pilotného projektu spolufinancovaného z programu Digitálna Európa s cieľom otestovať peňaženku digitálnej identity EÚ v mnohých každodenných situáciách a otestovať jej integráciu do vnútroštátnej infraštruktúry elektronickej identifikácie v 26 členských štátoch a na Islande, v Nórsku a na Ukrajine.

Digitálne práva a zásady

Akú rolu zohráva Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí?

Táto správa zahŕňa aj monitorovanie Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí, ktorým sa vízia EÚ týkajúca sa digitálnej transformácie premieta do zásad a záväzkov. Vyhlásenie je referenčným bodom pre občanov, pokiaľ ide o ich online práva a slobody pri digitálnej transformácii. Pre tvorcov politík a podniky by malo slúžiť ako usmernenie v ich ďalšom prístupe k novým technológiám.

Je vyhlásenie záväzné?

Hoci vyhlásenie nie je záväzné, na najvyššej úrovni ho podpísali Európsky parlament, Rada a Komisia. Pripomína najdôležitejšie online práva a obsahuje záväzky pre EÚ a členské štáty. Práva uvedené vo vyhlásení sú založené na existujúcich pravidlách EÚ a mali by sa na tomto základe presadzovať. Monitorovanie vyhlásenia umožní posudzovať pokrok pri jeho vykonávaní.

Ďalšie informácie

Tlačová správa: Prvá správa o stave digitálneho desaťročia: konajme spoločne, dosiahnime digitálnu transformáciu

Informačný prehľad o stave digitálneho desaťročia

Prvá správa o stave digitálneho desaťročia

Správy o jednotlivých krajinách v rámci digitálneho desaťročia