Proč je dobré v aktuální situaci nic nedělat s investičním portfóliem? Smíme být optimisté? VIDEO

Diskutují:

Juraj Falath, analytik Národnej banky Slovenska (pouze na videu),
Michal Mešťan, proděkan pro rozvoj a digitalizaci na Ekonomickej fakulte UMB,
Noro Nepela, zakladatel projektu Papučový investor.

Uslyšíte odpovědi na otázky:

Jak velká je aktuální krize, která se investorů dotýká? Mají racio ruská slova o tom, jak dopadne západ ekonomicky špatně? Kam směřujeme? Jaké zásady by měli v aktuálním čase vysoké nejistoty začínající investoři dodržovat? Jak poznat, že člověk není připraven k investování? Existuje dnes bezpečný přístav? Proč je důležité rozumět, že budoucí dlouhodobé trendy mohou být úplně jiné než dnes? Je nejlepší aktuální řešení pro začátečníka nejlépe rozsáhlé široce diverzifikované portfolio bez aktivní správy? Proč je pro začínajícího investora občas lepší nechtít vědět o investování všechno? Doporučujete stále MSCI World? Má smysl zajímat se podrobněji o reálné výnosy z amerických akcií v době před internetem? Co je dnes role centrálních bank? Jaké dilemata a výzvy stojí před centrálními bankami a proč je jejich úkol honit inflaci těžší, než se může zdát? Jak investovat v době krize? Jak se orientovat v přetlaku informací? 

Jste v aktuální situaci optimisté?

Norbert Nepela:
Čo sa týka toho, či pôjdeme alebo nepôjdeme do recesie, tak to optimista nie som. Som takmer presvedčený, že recesia je nevyhnutná, možno dokonca príde k dlhšie trvajúcej stagflácii. Dnešná situácia je celkom špecifická, pretože sa zišlo viacero unikátnych faktorov. Vysoká inflácia prišla náhle a je ťahaná predovšetkým zo strany ponuky, dôvodmi sú hlavne post-covidové logistické „úzke hrdlá“ a tiež, hlavne v Európe, vojna na Ukrajine, ktorá zas vyhnala do výšky ceny energií. Spoločnosti začínajú mať problémy pretaviť rastúce ceny vstupov do cien pre zákazníkov, čo, ak bude pokračovať, bude mať dopad na zisky a v dôsledku na zamestnanosť a následne aj kúpyschopnosť obyvateľstva. V podstate smerujeme do krízy. Historicky pri recesii pristúpili centrálne banky k znižovaniu úrokových sadzieb a finančným stimulom, a to aj za cenu rastu inflácie. Dnes však sú úrokové sadzby na minimách a centrálne banky nemajú tento nástroj na boj s recesiou. Naopak, úrokové sadzby dvíhajú a dvíhať ďalej budú, aby rýchlo rastúcu infláciu dostali pod kontrolu, a to aj za cenu vyvedenia ekonomiky do recesie. Taktiež finančné stimuly, ktoré tu až doteraz boli prítomné, už odznievajú. Takže som toho názoru, že recesia takmer určite bude. Myslím si však tiež, že v určitom bode centrálne banky prestanú zvyšovať úrokové sadzby, aby ďalej nepodkopávali ekonomiku a radšej ponechajú strednedobo infláciu na nadpriemernej úrovni (možno 5-7%). Toto však zásadne nepomôže ekonomikám rýchlo sa vymaniť z recesie, a preto hrozí riziko, že recesia bude trvať relatívne dlho.

Michal Mešťan:
To, aká bude významná, ukáže len čas. Všetko bude záležať od toho, ako dlho bude trvať. Treba krízu chápať ako prirodzenú súčasť ekonomického cyklu. Ako v bežnom živote, v ktorom sa striedajú dobré i zlé obdobia, rovnako aj v ekonomike raz za čas musí prísť to horšie obdobie, ktoré však má slúžiť na prehodnotenie činností všetkých ekonomických subjektov a očistenie trhu.

Jsou trhy spouštěč recese?

Norbert Nepela:
Nie. Kapitálové trhy sú obrazom ekonomických očakávaní investorov, takže možno sú skôr predstižným indikátorom recesie. Krásnym príkladom je inverzná krivka výnosov vládnych dlhopisov, ktorá historicky s krízami korelovala.

Michal Mešťan:
Trhy spúšťačom recesie nie sú. Trh je miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka. Pokiaľ investori na strane dopytu vidia riziká, ktoré môžu negatívne ovplyvniť reálnu ekonomiku, prejaví sa to na trhu negatívne. Ale pokles na finančných trhoch je dôsledok pesimistického očakávania zo strany investorov. Naopak rast na finančnom trhu je prejavom optimistického očakávania zo strany investorov. História nám ukazuje, že ešte pred tým ako recesia skutočne zasiahla ekonomiku, finančné trhy zaznamenali pokles v predstihu.

Dělají dnes centrální banky nebo vlády dost pro to, by krizi zpomalily či zmenšily?

Norbert Nepela:
Na toto si netrúfam fundovane odpovedať, uvidíme za rok-dva. Nemyslím si však, že centrálne banky budú schopné svojimi zásahmi situáciu zastaviť. Ako som spomenul v predošlej odpovedi, keď recesia príde, hrozí, že bude dlhá. Ale nemyslím, že bude mať až také negatívne dopady na životy ako napríklad kríza v roku 1929, svet je už predsa len niekde inde.

Michal Mešťan:
To sa dozvieme až po skončení recesie. Vždy pri blížiacej sa recesii je dôležitá promptnosť zásahov. Čím neskôr prídu, tým recesia môže byť väčšia a horšia. Avšak treba si uvedomiť jednu vec, že bez „pádov“ a poklesov proste reálna ekonomika nemôže fungovať. Keby len ekonomika rastie a prosperuje, tak to znamená, že ekonomiky fungujú vysoko efektívne (čo v súčasnosti nie je pravdivým tvrdením). Akýkoľvek zásah vlády či centrálnej banky môže vystaviť ekonomiku morálnemu hazardu a vytvoriť precedens, že aj keď niekto bude mať nejaké problémy, tak vláda ho/ich zachráni. A toto predstavuje veľké riziko pre celú ekonomiku.

Doporučujete stále MSCI World?

Norbert Nepela:
Keďže trhy budú podľa mňa do budúcnosti skôr viac volatilné, dôležitá v portfóliu bude diverzifikácia. Takže MSCI World by toto spĺňal. Na druhej strane, rozvinutý svet bude recesiou asi najviac dotknutý, a preto by som do indexového portfólia možno pridal aj iné regióny. Buď v rámci jedného indexu All Country World Index (ACWI) alebo pridaním nejakého Emerging Markets indexu k MSCI World.

Michal Mešťan:
Ak má toto odporúčanie smerovať investorom s dlhým investičným horizontom a minimálnymi investičnými skúsenosťami, určite áno. Ale MSCI World sa nestratí ani u klienta, ktorý má diverzifikované portfólio.