[Makroskop] Rast, pomalý a rýchly

Ekonomický rast sa berie v posledných rokoch ako samozrejmosť. Rast je potrebný na generovanie nových pracovných miest, na splácanie existujúceho dlhu ale aj ako istota lepšej budúcnosti pri braní si nového dlhu. Hlavný ekonóm Bank of England Andrew G. Haldane mal nedávno k téme ekonomického rastu veľmi zaujímavý prejav, ktorého dôležité časti Vám teraz prinášame.

 Rast, pomalý a rýchly

Dnes chcem hovoriť o ekonomickom raste. Môže to znieť ako bežná téma. V médiách ekonómovia často hovoria o jeho hlavnej štatistike: hrubom domácom produkte. Pre niektorých je ale tento indikátor zavádzajúci. Napríklad, HDP je nedokonalým indikátorom spoločenského blahobytu. Ako Einstein povedal, nie všetko, čo sa dá spočítať, sa aj počíta.

Aj keď nie všetko sa počíta, udržateľný ekonomický rast ostáva najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim rastúcu životnú úroveň. Pre lepšiu predstavu, porovnajme ekonomiky Číny a Talianska. Ešte v roku 1990 bol parameter agregátneho ročného príjmu týchto ekonomík rovnaký (pozn. prekladateľa: nezamieňať s HDP).

 Krátka história rastu

Teraz sa pozrime na aktuálne štatistiky po zohľadnení rastu Číny o 10% ročne a Talianska o menej ako 1% ročne. Vďaka zázraku zloženého úročenia je čínska ekonomika aktuálne skoro osem krát väčšia než ekonomika Talianska. Čína totiž svojim rastom vytvára ekonomiku veľkú ako Taliansko každých 18 mesiacov, ekonomiku veľkú ako Portugalsko každý kvartál, ekonomiku veľkú ako Grécko každý mesiac a ekonomiku veľkosti Cypru každý týždeň. Tieto veci, ktoré vieme spočítať, sa tak skutočne rátajú.

Od začiatku finančnej krízy globálny rast spomalil. Dekádu pred krízou rástli rozvinuté ekonomiky tempom približne 3% ročne. Od krízy len tempom 1%. Svet rástol rýchlo a neskôr pomaly. Tieto skutočnosti vedú niektorých k obavám o sekulárnu stagnáciu (Tejto téme sme sa venovali v analýze Svet 20XX. Rast príjmov blízko nuly), teda o dlhé obdobie nízkeho rastu. Tieto isté obavy boli vyjadrené aj v čase Veľkej hospodárskej krízy v období 30-tych rokov minulého storočia.

Ešte nie je možné povedať, či aktuálne nižšie úrovne rastu sú dočasným pokrízovým poklesom alebo hlbokým ekonomickým problémom. Pesimisti hovoria o vysokom dlhu a nerovnosti a zhoršujúcej sa demografii a vzdelaní. Optimisti hovoria o novej priemyselnej revolúcii ťahanej digitálnymi technológiami. Vzhľadom na to, že ide o dôležitý determinant životného štandardu, zaslúži si táto téma diskusiu.

...

Dáta rastu HDP za posledných 250 rokov ukazujú, že počas tohto obdobia dosiahol ekonomický rast tempo približne 1,5% ročne. To znamená, že sekulárna inovácia prekonala sekulárnu stagnáciu. Počas tohto obdobia rast ťahalo množstvo vynálezov priemyselnej revolúcie ako parný stroj, železnice, elektrina, spaľovací motor alebo kanalizácia a vodovody. Nové inovácie ale absentujú a preto sa dostáva do pozornosti otázka, či náhodou studňa s inováciami nevysychá.

 Dlhá história rastu

Najprv sa ale pozrime na oveľa dlhší vývoj ekonomického rastu. Priložená tabuľka ukazuje rast HDP datujúci sa do roku 1000 pred Kristom. Dáta ukazujú úplne iný vývoj. Tri tisícročia pred priemyselnou revolúciou dosahoval ekonomický rast len 0,01% ročne. Globálny životný štandard sa v podstate nezmenil. Od roku 1750 ale bolo potrebných 50 rokov na jeho zdvojnásobenie. Predtým to trvalo 6000 rokov. To znamená, že pred priemyselnou revolúciou bol výťah ekonomického rastu trvalo mimo prevádzku.

Ekonómom sa podarilo dokonca dokumentovať ekonomický rast až do roku milión pred Kristom, no tieto dáta je potrebné brať s rezervou, nakoľko štatistické úrady vtedy mali veľmi málo zamestnancov. Nasledujúca tabuľka ukazuje, že v realite neexistoval takmer žiaden rast životného štandardu.

V skratke to znamená, že obdobie zlatého rastu sa nedá porovnávať s dlhodobou históriou. Sekulárna inovácia totiž prišla po dlhom období sekulárnej stagnácie. Ak by sme celú známu históriu globálneho rastu stiahli na jeden deň, teda 24 hodín, 99% rastu by nastalo v posledných dvadsiatich sekundách.

 Technologické faktory priemyselnej revolúcie

Čo spôsobilo tento ekonomický rast? Na túto tému môžeme nájsť veľa teórií, no ich spoločným prvkom je trpezlivosť. Úspory, teda akumulácia kapitálu, v kombinácii s jeho efektívnejším použitím dovolili akceleráciu rastu. Dnešné investície sú zajtrajším rastom.

Trpezlivosť môžeme vidieť aj v tom, že hlavné tri vynálezy priemyselnej revolúcie, tkáčsky stroj, vodný rám ako aj parný stroj, boli vynájdené v rokoch 1764, 1769 a 1775, no vplyv na rast mali až oveľa neskôr v 19. storočí. Následne vyšší rast podporil ďalší rast technológií a ďalšiu tvorbu kapitálu. Od roku 1750 dosiahlo tempo rastu technologickej efektívnosti 1% ročne, vďaka čomu v UK rástol objem akumulovaného kapitálu tempom 1,75% ročne.

Podobný trend následne nastal aj v iných krajinách. Graf ukazuje, že rôzne krajiny sú na rôznom poschodí vo výťahu ekonomického rastu, no smerujú nahor. Včerajšie investície sú dnešným rastom.

 Sociologické korene priemyselnej revolúcie

Okrem inovácií (intelektuálny kapitál) ale potreboval ekonomický rast aj fyzický kapitál, ľudský kapitál, infraštruktúrny kapitál a sociálny kapitál.

Napríklad na konci 15-storočia vedelo v Západnej Európe čítať len menej ako 10% populácie, no o tri storočia menej to bolo až 50% populácie. Nárast vzdelanosti určite pomohol rastu. Empirické štúdie ukázali, že rast U ekonomiky je od roku 1950 až o pätinu vyšší vďaka rastu vzdelanostnej úrovne.

 Zázrak trpezlivosti

Trpezlivosť pri štúdiu, pri budovaní infraštruktúry alebo pri výskume je nutnou podmienkou k zvyšovaniu outputu. Bez trpezlivosti by nebol možný rast. Inovácie svet videl už aj pred priemyselnou revolúciou: veterné mlyny poznáme už od 12. storočia, mechanické hodiny od 13. storočia, delo od 14. storočia a kníhtlač od 15. storočia.

Trpezlivosť ale nebola vysoká. Haldane to dokumentuje vývojom úrokových sadzieb. Ak sú sadzby vyššie, znamená to, že trpezlivosť je malá (investori vyžadujú vysokú kompenzáciu za trpezlivosť), kým nízke sadzby znamenajú, že investori sú trpezliví. Graf vývoja sadzieb sleduje dostupné úrokové sadzby, pričom sú vždy zobrazené najnižšie dostupné sadzby. Graf ukazuje, že sadzby pred začiatkom priemyselnej revolúcie klesali.

Rast trpezlivosti mohol byť podporený napríklad vyššou vzdelanosťou (po vynájdení tlačiarenského stroja Guttenbergom bolo v nasledujúcich 50 rokoch napísaných viac kníh než za 1000 rokov predtým). Knihy pomohli podporiť rast vzdelanosti a teda ľudského kapitálu. Podľa niektorých autorov dokonca knihy pomohli k zmene nášho myslenia a k rozšíreniu hĺbavého uvažovania.

To podporilo zmenu nášho myslenia z rýchleho (impulzívne myslenie; výraz pochádza z knihy Daniela Kahnemana Myslenie: rýchle a pomalé) na pomalé. A pomalé myslenie pomohlo k rýchlemu rastu.

 Inovácia alebo stagnácia?

Vráťme sa ale k hlavnému, sekulárnemu súboju o budúcnosť. Čaká nás návrat do predošlého trendu alebo naopak pokračovanie sekulárneho rastu?

Hlavným argumentom optimistov sú nové transformatívne technológie ako robotika, 3D tlač, big data alebo internet vecí. Obrovskou inováciou ale môže byť aj umelá inteligencia, ktorá by odštartovala druhý vek strojov. Stroje by mohli dosiahnuť rýchlosť myslenia ľudského mozgu o pár dekád. A následne budú stroje, šikovnejšie ako my, určovať dodatočné inovácie. S exponenciálnym rastom rýchlosti ich procesov sa aj ekonomika stane superinteligentnou. Nastane štvrtá priemyselná revolúcia. Aká bude, si nevieme predstaviť.

Pozrime sa ale aj na stranu pesimistov. Jednou z ich hlavných obáv je príjmová a majetková nerovnosť. Ak sa bude prehlbovať, ekonomický rast môže pokračovať v svojom pomalom raste. Druhým dôvodom je pokles kvality ľudského kapitálu. Vzdelanostná úroveň vo vyspelých krajinách, hlavne pri chudobnejších rodinách, klesá. Napríklad v UK má až 17 miliónov obyvateľov vzdelanostnú úroveň na úrovni absolventov základnej školy. Protivetrom je aj zhoršujúci sa demografický vývoj. Od roku 1980 poklesol rast populácie na 1% ročne a v roku 2050 by sa mal rast zastaviť.

Posledným problémom je orientácia na krátkodobosť. To, čo dokázala Guttenbergova kníhtlač, ničí internet. 99% všetkých dostupných informácii sme vytvorili v tomto storočí. Ako hovorí informačný teoretik Herbert Simon, spoločnosť bohatá na informácie je chudobná na pozornosť. Revolúcia informácií môže odstrániť trpezlivosť. Príkladom je napríklad Twitter, pokles priemernej doby držby akcií alebo dĺžky zotrvania manažérov na svojich pozíciách. Ak rastie orientácia na krátke obdobie, ohrozené sú inovácie a budúci rast.

 Záver

Ekonomický rast je dar. V protiklade s populárnym presvedčením, nedostávali sme ho často. Aj napriek storočiam skúseností s ním, stále nepoznáme jeho hlavné ingrediencie. Domnievame sa, že ide o mix technologických a sociálnych faktorov, ktoré spolu fungujú v súhre. Všetky tri priemyselné revolúcie od roku 1750 majú tieto znaky.

Teraz je ale obraz rastu zahmlený. Máme obavy o sekulárnu stagnáciu a tešíme sa na sekulárnu inováciu. Technologické inovácie sú vetrom v našich plachtách, no fúkajú proti nám sociálne hurikány. Vzhľadom na tieto dve tendencie je budúci rast ovplyvnený rizikami, ktoré sú na strane poklesu dobre známe, no na strane rastu zázračné.

Zdroj: Bank of England

Autor: Ján Beňák, TRIM Broker | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker