Talianska zmluva s diablom

Kým väčšina obchodníkov sústrediacich sa na hlavné akciové benchmarky a EURUSD teraz pravdepodobne vstrebáva včerajšie dáta HDP (negatívne, úplne mimo očakávaní) a ich možný vplyv na rozhodnutie Fedu o QE (akoby o nič iné na svete nešlo) a tiež odhaduje dnešné dáta osobnej spotreby za máj, v pozadí sa dejú aj iné zaujímavé veci.

Denník Financial Times prišiel s článkom opisujúcim praktiky, akými Taliansko vylepšilo svoje štatistiky, aby splnilo kritériá vstupu do eurozóny. Prešlo pár rokov a tieto neplní už skoro nikto, ale koncom 90. rokov sa ešte brali vážne. Komu sa zdalo čudné, že deficit Talianska klesol ako na počkanie z úrovní 7.7% (rok 1995) na 2.7% (rok 1999), mal pravdu. Oficiálny dokument, ktorý bol prezentovaný talianskemu parlamentu, poukázal na derivátovú transakciu s cieľom hedžovať dlhopisy v objeme €160 mld. medzi talianskou vládou a Morgan Stanley. To je 10% vtedajšieho objemu talianskeho dlhu. Na začiatok to fungovalo výborne a Taliansko vstúpilo za potlesku politbyra eurozóny do "elitného" klubu a následne si užilo takmer 10 rokov nemeckých úrokov. Časť tejto pozície sa pripomenula v prvej polovici roka 2012, kedy Taliansko muselo reštrukturalizovať osem týchto kontraktov v celkovom objeme €31.7 mld. Nech už tá reštrukturalizácia znamenala čokoľvek, Taliani na tom stratili €8 mld. A Morgan Stanley neskôr na základe ohlasovacej povinnosti zverejnila, že v tom čase prijala €2.57 mld. od talianskej vlády po tom ako si uplatnila klauzulu predčasného ukončenia kontraktu ešte pred expiráciou. Stratiť 8 mld. z 31.7 to je takmer 25%, takže držíme palce, aby sa podobné straty už neobjavovali. Pretože ak je podobná strata aj na zvyšku pozície, tak Taliansko drží na svojej knihe nepriznanú stratu €31 mld. A to by mohlo spôsobiť problém, ktorý by musela riešiť ECB. Jej guvernérom je Mário Draghi, ktorý bol v čase, keď sa derivátové transakcie robili, šéfom Bank of Italy. Hoci má určite pripravenú vhodnú odpoveď na natískajúcu sa otázku, bolo by naivné si myslieť, že skutočne o ničom nevedel. Naopak, možno si maľoval, ako výborne fungujú deriváty a ako využil svoje skúsenosti z Goldman Sachs. A ak máme tipovať výsledok tohto problému, tipneme si, že podrobnosti sa nezverejnia a bude sa rýchlo hľadať príležitosť na odvrátenie pozornosti. Bloomberg totiž pred časom tiež prehral súd s ECB o zverejnenie podrobností o gréckej záchrane. Apropo Grécko.

Veď toto nie je prvý krát, čo niečo takéto čítame a počujeme. Grécko je teraz tiež v problémoch (akurát si pripomenulo tretie výročie záchranného programu, ktorý ho tlačí do depresie), ale veď podmienky na vstup do eurozóny splnilo. Nuž, toto nezabezpečoval Morgan Stanley. Ale Goldman Sachs. Gréci mali problém s celkovým dlhom, ktorý nemal prekročiť 60% HDP. Potrebovali časť dlhu dočasne prehodiť do mimobilačných položiek. Komplexným finančným produktom (kde sú riziká veľmi dobre manažované až kým nevybuchne) dokázala vláda prehodiť časť svojich záväzkov do budúcnosti. Začiatkom roku 2002 sa začali robiť cross-currency swapy, kde bol dlh vlády v USD vymenený za ten v EUR na určitú dobu a potom to malo byť prehodené späť. Takéto transakcie sa pri financovaní vlád bežne robia. Emitujú dlhopisy v JPY, USD či CHF. Avšak potrebujú eurá, aby neskôr svoj dlh prefinancovali. Neskôr sú totiž vyplatené v pôvodnej mene, ktorá sa nakúpia za eurá. ALE Gréci to urobili veľmi špeciálne, urobili swap s fiktívnymi výmennými kurzmi. Gréci tak dostali oveľa viac eur akoby bežne na trhu dostali za USD či JPY. GS tak uvaril Grékom miliardu eur navyše. Tento úver však nefiguroval ako dlh, bol mimo bilancie. Všetko legálne. A teraz keď si pozeráme na dáta deficitu z roku 2002, zistíme, že vzrástol z pôvodných 1.2% na 3.7% (revízia z roku 2004) a dnes je už revidovaný na 5.2%. A to nie je všetko. Gréci budú musieť tieto swapy postupne uzavrieť a vyplatiť (aj s miliardou navyše), pričom ich expirácia býva od 10 do 15 rokov. Ukrytý dlh zrazu vybuble na povrch a to zase bude radosti. Goldman Sachs zinkasoval tučnú províziu za tieto swapy v roku 2005 a v pred dlhovou krízou začal vo veľkom nakupovať grécke CDS, vedel čo treba robiť už na prelome rokov 2009 a 2010. Ak existuje moderné poňatie zmluvy s diablom, nevidíme lepší príklad ako tento. A aj dôsledky môžu byť podobne nepríjemné a nemusí to byť len v podobe hanby a poplatkov za deriváty.

Dnešné obchodovanie bude hlavne o amerických dátach, akcie sa snažia prelomiť nad rezistencie ale otázka znie, čo bude pre ne horšie slabé dáta ekonomiky, alebo silné dáta z ekonomiky, ktoré potvrdia ukončenie QE? Ak sme doteraz mali situáciu win-win (dobrá ekonomika a QE) tak teraz pre akcie nevidíme svetlý bod na konci tunela. Skôr tunel na konci svetla.