Kde končia natlačené peniaze?

Často počujeme z úst centrálnych bankárov, že zaplavujú ekonomiku peniazmi, aby rozhýbali poskytovanie úverov a naštartovali ekonomický rast. Je to ale skutočne tak? Štatistické údaje pomerne presvedčivo ukazujú, že nie. V nasledujúcom texte sa tiež zameriame na to, aké ma zavretie úverových kohútikov dôsledky na ekonomiku a čo môžeme očakávať v budúcnosti. Podľa údajov Federal Reserve držali na začiatku februára všetky banky podnikajúce v USA hotovosť vo výške 1,254 bilióna USD. Veľkosť poskytnutých úverov a lízingových prostriedkov bola 6,61 bilióna USD. Tieto dva údaje nemajú sami o sebe veľkú vypovedaciu hodnotu. Pri porovnaní s predkrízovym obdobím však dospejeme k zaujímavému odhaleniu. Na konci augusta 2008 bola hotovosť 314 miliárd, objem poskytnutých úverov však dosahoval takmer 6,97 bilióna. Obr. č. 1: Vybrané bilančné položky bánk v USA v miliardách USD (zdroj: Federal Reserve) Údaje sú zrejmé. Komerčné banky nepresúvajú prebytočnú likviditu poskytovanú FEDom ďalej do ekonomiky, ale ju držia vo forme nevýnosnej hotovosti, prípadne prebytočné peniaze vrhajú na finančné trhy. Objem držaných cenných papierov vzrástol z 2,075 na 2,33 bilióna (pozíciu zvýšili predovšetkým vo vládnych dlhopisoch). Prečo sa „úverová mašinéria“ nechce rozbehnúť? Príčin je niekoľko. Banky sprísnili svoje štandardy a získať pôžičku v USA nie je tak jednoduché, ako pred krízou. Taktiež spotrebitelia a podniky sú omnoho konzervatívnejšie vo svojich výdajových a investičných rozhodnutiach. Americké domácnosti po rokoch extrémneho zadlžovania skočili na brzdu a už niekoľko mesiacov si požičiavajú čoraz menšie čiastky. Podniky podstúpili minulý rok obrovské škrty. Podľa údajov agentúry Bloomberg sa množstvo hotovosti v bilanciách 256 spoločností zo SandP 500, ktoré vydali do 11. februára kvartálne výsledky, zvýšilo medziročne o 78 percent na takmer 1,2 bilióna dolárov. To je najviac minimálne od roku 2001, kedy agentúra začala údaje sledovať. Aké sú dôsledky neúverovania? Negatívne je, že ekonomické zotavenie nie je tak rýchle, ako by mohlo byť. Naopak priaznivé je, že inflácia je momentálne málo pravdepodobná, pretože tá typicky prichádza až pri vysokej úverovej aktivite. Dobré je tiež zlepšenie likvidity bánk, ale nepoteší zhoršenie rentability aktív. Čo môžeme očakávať v budúcnosti? FED i americká vláda vedia o neochote bánk poskytovať úvery a v posledných týždňoch naznačili možné zmenu. Centrálna banka plánuje sťahovanie likvidity pomocou reverzných rép a Obamova administratíva chce začať s poskytovaním úverov drobným podnikateľom, ktorí patria v bankách medzi nechcené osoby. Predpokladá sa, že s postupujúcim zlepšovaním ekonomického vývoja prejdú finančné inštitúcie v USA a ďalších vyspelých krajinách do „normálneho“ módu zvyšovania objemu poskytnutých úverov.