ec.europa.eu (Evropská komise)
Evropská unie  |  24.04.2024 12:08:00

Aprílový súbor prípadov nesplnenia povinností: kľúčové rozhodnutia

Aprílový súbor prípadov nesplnenia povinností: kľúčové rozhodnutia

Prehľad podľa jednotlivých oblastí politiky

Európska komisia opäť prijala súbor rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti, ktorými podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych sektorov a oblastí politiky EÚ, je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov.

Kľúčové rozhodnutia Komisie sú uvedené ďalej v texte a usporiadané podľa jednotlivých oblastí politiky. Komisia zároveň uzatvára 76 prípadov, v ktorých príslušné členské štáty vykonali nápravu bez toho, aby Komisia musela v konaní pokračovať.

Ďalšie informácie o postupe EÚ v prípade nesplnenia povinnosti nájdete v úplnej verzii častých otázok. Podrobnejšie informácie o všetkých prijatých rozhodnutiach sú k dispozícii v registri rozhodnutí o nesplnení povinnosti.

1. Životné prostredie

(Ďalšie informácie: Adalbert Jahnz – tel.: +32 22953156, Maëlys Dreux – tel.: +32 22954673)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva FRANCÚZSKO, aby správne transponovalo rámcovú smernicu o odpade

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Francúzsku [INFR(2024)2017], pretože správne netransponovalo rámcovú smernicu o odpade (smernica 2008/98/ES o odpade zmenená smernicou (EÚ) 2018/851). Rámcová smernica o odpade tvorí rámcový právny predpis EÚ, ktorého účelom je zabrániť tvorbe odpadu alebo zmenšiť jej objem. Tým sa zmierni celkový vplyv využívania zdrojov a zlepší jeho efektívnosť, čo má zásadný význam pre prechod na obehové hospodárstvo a zaistenie dlhodobej konkurencieschopnosti Únie. V zmenenej smernici sa stanovujú záväzné ciele v oblasti recyklácie komunálneho odpadu a jeho prípravy na opätovné použitie. Takisto sa v nej zaviedla požiadavka na členské štáty, aby zlepšili svoje systémy odpadového hospodárstva a zvýšili účinnosť využívania zdrojov. Lehota, ktorú mali členské štáty na transponovanie zmenenej smernice do svojho vnútroštátneho práva, uplynula 5. júla 2020. Komisia už začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti deviatim iným členským štátom (Bulharsko, Česko, Estónsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko a Rumunsko). Podľa všetkého Francúzsko netransponovalo správne viaceré ustanovenia zmenenej smernice. Napríklad správne netransponovalo metodiku na meranie potravinového odpadu, opatrenia na triedený zber odpadu a spaľovanie triedeného odpadu, ako ani určité definície. Komisia preto zasiela Francúzsku formálnu výzvu. Francúzsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva RAKÚSKO, aby správne transponovalo smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Rakúsku [INFR(2024)2012], pretože do vnútroštátnych právnych predpisov správne netransponovalo smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) (smernica 2011/92/EÚ zmenená smernicou 2014/52/EÚ). Podľa zmenenej smernice platí v EÚ povinnosť veľké stavebné projekty alebo projekty rozvoja najprv posúdiť z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Takéto posúdenie sa musí vykonať pred štartom projektu. Postup EIA je zárukou transparentnosti a predvídateľnosti v rozhodovacom procese pri rôznych typoch verejných a súkromných projektov. Snahou je zaručiť dobrú úroveň ochrany životného prostredia. Z rakúskeho práva nevyplýva povinnosť posúdiť všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať výrazný vplyv na životné prostredie. Posúdenie určitých projektov je obmedzené na konkrétne hľadiská. Transpozícia podmienok účasti na posúdenie projektov nie je dostatočná. Týka sa to predovšetkým kumulácie s inými projektmi a plánovania projektov v citlivých oblastiach, ako sú mokrade, brehové oblasti, ústia riek, horské a lesné oblasti. Navyše vymedzenie niektorých projektov (dovolenkové a hotelové komplexy mimo mestských priestorov, zmeny alebo rozšírenia projektov) nie sú v súlade so smernicou o EIA. Komisia preto zasiela Rakúsku formálnu výzvu. Rakúsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva LITVU, aby správne transponovala právne predpisy EÚ o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Litve [INFR(2024)2015], pretože do vnútroštátnych právnych predpisov netransponovala správne smernicu o obmedzení látok znečisťujúcich ovzdušie zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (smernica (EÚ) 2015/2193). Daná smernica je zameraná na zníženie miery znečisťovania ovzdušia. Stanovujú sa v nej emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia (s tepelným príkonom 1 MW alebo väčším a menším než 50 MW). Ide o zariadenia, ktoré sú nezanedbateľným zdrojom emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu. Európska zelená dohoda, a predovšetkým akčný plán nulového znečistenia kladie dôraz na zníženie miery znečisťovania ovzdušia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie faktory škodiace zdraviu ľudí. Dodržiavanie emisných limitov a noriem kvality ovzdušia stanovených v právnych predpisoch EÚ je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane životného prostredia. Litva túto smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov netransponovala správne. Lehota, ktorú členské štáty mali na transpozíciu, uplynula 19. decembra 2017. Litva do svojich predpisov nezahrnula správne požiadavky na stanovovanie limitných hodnôt emisií znečisťujúcich látok a netransponovala správne vymedzenie určitých pojmov. Rovnako správne netransponovala ani niektoré povinnosti týkajúce sa udeľovania povolení prevádzkovateľom. Komisia preto zasiela Litve formálnu výzvu. Litva má teraz dva mesiace na to, aby odpovedala a odstránila nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Dodatočná formálna výzva podľa článku 258 ZFEÚ

Komisia vyzýva RAKÚSKO, aby plnilo smernice o biotopoch a vtákoch

Európska komisia sa rozhodla zaslať dodatočnú formálnu výzvu Rakúsku [INFR(2023)2045] pretože správne neuplatňuje smernicu o biotopoch (smernica 92/43/EHS) ani smernicu o vtákoch (smernica 2009/147/ES) v Národnom parku Vysoké Taury v Salzburgu. Národný park Vysoké Taury je súčasťou sústavy Natura 2000 podľa smernice o vtákoch i smernice o biotopoch a tvorí najrozsiahlejšie chránené územie v Alpách. Nachádza sa v ňom niekoľko lokalít s výskytom prioritných typov prirodzených biotopov (vrátane lúk bohatých na druhy Nardus a lesov v roklinách), ktorým hrozí zánik. Podľa smernice o biotopoch musia členské štáty tieto biotopy chrániť a obnovovať, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pre biodiverzitu. V Európskej zelenej dohode a stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádza, že je nevyhnutné, aby EÚ zastavila stratu biodiverzity jej ochranou a obnovou. Rakúsko do svojich vnútroštátnych právnych predpisov netransponovalo správne určité požiadavky smernice o biotopoch, ktoré sa vzťahujú konkrétne na tento národný park. Okrem iného ide o požiadavku zabrániť zhoršovaniu stavu prírodných biotopov a náležite posudzovať všetky plány alebo projekty, ktoré nie sú priamo spojené s riadením lokality sústavy Natura 2000. Komisia Rakúsku zaslala formálnu výzvu už v roku 2023. Z ďalšieho vyšetrovania vyplynulo, že ciele ochrany stanovené pri danej lokalite nezodpovedajú požiadavkám v práve EÚ. Komisia preto zasiela Rakúsku dodatočnú formálnu výzvu. Rakúsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva POĽSKO, aby aktualizovalo právne predpisy o obmedzení znečisťovania ovzdušia

Európska komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Poľsku [INFR(2021)2024], pretože nepodniká kroky proti nedostatkom pri transpozícii smernice o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (smernica o NEC) (smernica (EÚ) 2016/2284). Smernica o NEC prispieva k znižovaniu miery znečistenia ovzdušia, pretože výsledkom jej uplatňovania je zníženie emisií na hladiny bez výrazných negatívnych vplyvov či rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie. Konkrétne sa v nej stanovujú národné záväzky znižovania emisií pre členské štáty v súvislosti s piatimi dôležitými látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Ide o oxidy dusíka, iné než metánové prchavé organické zlúčeniny, oxid siričitý, amoniak a jemné tuhé častice (PM2,5). Všetky tieto látky znečisťujúce ovzdušie majú veľmi negatívne účinky na ľudské zdravie: spôsobujú respiračné problémy, kardiovaskulárne choroby či rakovinu, a navyše poškodzujú ekosystémy. Európska zelená dohoda a jej akčný plán nulového znečistenia kladie dôraz na zníženie miery znečistenia ovzdušia, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie faktory škodiace zdraviu ľudí. Komisia zaslala v júni 2021 Poľsku formálnu výzvu, v ktorej ho dôrazne vyzvala, aby smernicu o NEC začalo dodržiavať. Napriek tomu určité nedostatky pretrvávajú, medzi inými nedostatočná transpozícia požiadavky vykonávať cezhraničné konzultácie o národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia a začleniť do programov povinné opatrenia. Komisia sa preto rozhodla zaslať Poľsku odôvodnené stanovisko. Krajina teraz má dva mesiace na to, aby odpovedala a prijala potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva ÍRSKO, aby správne transponovalo právne predpisy EÚ o priemyselných emisiách

Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Írsku [INFR(2021)2116], pretože nepodniká kroky proti nedostatkom pri transpozícii smernice o priemyselných emisiách (smernica 2010/75/EÚ). Priemyselné činnosti majú významný vplyv na životné prostredie a zdravie. V smernici o priemyselných emisiách sa stanovujú pravidlá určené na predchádzanie škodlivým priemyselným emisiám do ovzdušia, vody a pôdy a ich znižovanie a na predchádzanie vzniku odpadu. V Európskej zelenej dohode, a predovšetkým v akčnom pláne nulového znečistenia sa vyzýva na zníženie znečistenia ovzdušia, vody a pôdy na úrovne, ktoré sa nepovažujú za škodlivé pre zdravie ľudí a prírodné ekosystémy, čím sa vytvorí netoxické prostredie. Komisia Írsku zaslala formálnu výzvu vo februári 2022. Napriek tomu v írskych právnych predpisoch ešte stále nie sú správne transponované niektoré požiadavky na povolenie, ako napríklad dodržiavanie emisných limitov pri udelení výnimiek z požiadavky dodržiavať úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, niektoré technické požiadavky z príloh k smernici a vymedzenie určitých pojmov. Komisia sa preto rozhodla zaslať Írsku odôvodnené stanovisko. Krajina teraz má dva mesiace na to, aby odpovedala a prijala potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

2. Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

(Ďalšie informácie: Johanna Bernsel – Tel.: +32 22986699, Federica Miccoli – Tel.: +32 22958300)

Formálne výzvy

Komisia nalieha na BULHARSKO, ŠPANIELSKO a RUMUNSKO, aby dodržiavali právne predpisy o verejnom obstarávaní

Európska komisia sa dnes rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Rumunsku [INFR(2023)2114] a vydala odôvodnené stanoviská týkajúce sa Bulharska [INFR(2018)2268] a Španielska [INFR(2021)2171], pretože nedodržiavajú právne predpisy o verejnom obstarávaní. Členské štáty boli povinné transponovať pravidlá verejných zákaziek a koncesných zmlúv (smernica 2014/23/EÚ, smernica 2014/24/EÚ a smernica 2014/25/EÚ) do svojho vnútroštátneho práva do 18. apríla 2016. V týchto smerniciach sa členským štátom ukladá povinnosť dodržiavať nestranné a transparentné postupy. Ich účelom teda je vytvoriť skutočnú hospodársku súťaž na trhoch verejného obstarávania v celej EÚ a zaručiť pri verejnom obstarávaní najlepší pomer ceny a kvality. Komisia sa na predmetné krajiny obracia z viacerých dôvodov. Okrem iného to je v prípade Rumunska pre obmedzenie práv hospodárskych subjektov. V prípade Bulharska to je pre vylúčenie súkromných zdravotníckych zariadení z pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania, a to aj keď sú čiastočne financované z verejných prostriedkov. V španielskych právnych predpisoch nie dodržaný predovšetkým rozsah pôsobnosti smernice, pokiaľ ide o typ verejných obstarávateľov, koncesií a úprave koncesií, ktoré musia byť v právnych predpisoch zahrnuté.

Bulharsko, Španielsko a Rumunsko majú teraz dva mesiace na to, aby zareagovali a odstránili nedostatky, na ktoré poukazuje Komisia. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska Rumunsku a postúpiť prípad Bulharska a Španielska Súdnemu dvor Európskej únie.

Komisia žiada ŠPANIELSKO a MAĎARSKO, aby dodržiavali pravidlá týkajúce sa koncesií na výstavbu diaľnic

Európska komisia sa dnes rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Maďarsku [INFR(2024)4006] a dodatočnú formálnu výzvu Španielsku [INFR(2021)4052], pretože nedodržiavajú pravidlá týkajúce sa koncesií na výstavbu diaľnic. V oboch formálnych výzvach nabáda k dodržiavaniu pravidiel EÚ v oblasti koncesií, ktoré zaručujú rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi, ktoré majú záujem zapojiť sa do postupov obstarávania, i k dodržiavaniu povinnosti transparentnosti. Komisia poukázala na viaceré problémy v súvislosti s predmetnými zmluvami. Zastáva názor, že maďarská 35-ročná koncesia nie je dostatočne transparentná, pokiaľ ide o odhadovanú hodnotu, nezaručila dostatočný prevod prevádzkového rizika a bola predĺžená na nenáležite dlhé obdobie bez opodstatnenia, čím došlo k porušeniu práva EÚ. Španielsko predĺžilo trvanie dvoch koncesií na diaľnice bez náležitého uplatnenia postupov verejného obstarávania, a teda porušilo pravidlá EÚ.

Španielsko a Maďarsko majú teraz dva mesiace na to, aby reagovali na tvrdenia Komisie. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť zaslať im odôvodnené stanoviská.

Komisia žiada FRANCÚZSKO, aby dodržiavalo pravidlá EÚ v oblasti slobody usadiť v prípade veterinárov a veterinárnych spoločností

Európska komisia sa dnes rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a Francúzsku zaslala formálnu výzvu [INFR(2024)4005] týkajúcu sa jeho vnútroštátnych pravidiel o veterinároch a veterinárnych spoločnostiach. Kroky Komisie predstavujú reakciu na obavy, ktoré sa objavili vzhľadom na dodržiavanie predpisov EÚ o slobode usadiť sa a slobode poskytovať služby (stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a v smernici o službách) vo Francúzsku. Dané pravidlá EÚ sú zárukou, že poskytovatelia služieb nemusia pri usadení sa v inom členskom štáte alebo poskytovaní služieb cezhranične zo svojej domovskej krajiny čeliť neopodstatneným prekážkam. Podľa francúzskych pravidiel sú veterinári povinní byť v každej svojej ambulancii prítomní aspoň určitý čas. Táto požiadavka prakticky obmedzuje počet zariadení, ktoré veterinári môžu vlastniť, a teda počet ambulancií, ktoré môžu prevádzkovať. Navyše hoci francúzske právo zo zásady umožňuje voľné poskytovanie služieb, v praxi Francúzsko obmedzuje možnosť veterinárov so sídlom v iných členských štátoch ponúkať svoje služby dočasne a príležitostne vo Francúzsku. Komisia preto zasiela Francúzsku formálnu výzvu. Francúzsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia začína postup v prípade nesplnenia povinnosti proti RUMUNSKU z dôvodu neuplatňovania pravidiel EÚ o oneskorených platbách

Európska komisia sa dnes rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Rumunsku [INFR(2024)4004], pretože neuplatňuje správne pravidlá smernice o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EHS).

Oneskorené platby majú negatívny vplyv na podniky, pretože znižujú mieru ich likvidity, bránia im v raste, sú prekážkou ich odolnosti a môžu brániť v ich úsilí o prechod na ekologickejší spôsob fungovania s výraznejšou orientáciou na digitalizáciu. V aktuálnom hospodárskom kontexte sa podniky a osobitne MSP spoliehajú na pravidelnosť platieb, aby dokázali udržať prevádzku a investovať. V smernici o oneskorených platbách sa orgánom verejnej moci ukladá povinnosť platenia faktúr v lehote 30 dní (alebo 60 dní v prípade orgánov verejného zdravotníctva).

Komisia zasiela formálnu výzvu Rumunsku, pretože orgány verejného zdravotníctva rumunským nezávislým lekárňam uhrádzajú platby za lieky distribuované pacientom prostredníctvom národného systému nemocenského poistenia s nadmerným meškaním. Keďže lekárne majú priamu zodpovednosť za omeškania voči distribútorom a iným aktérom v dodávateľskom reťazci, oneskorené platby úradov znamenajú riziko bankrotu nezávislých lekární v Rumunsku. Rumunsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Postúpenie veci Súdnemu dvoru

Komisia rozhodla o postúpení veci GRÉCKA Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože neuplatňuje správne pravidlá EÚ týkajúce sa oneskorených platieb

Európska komisia dnes rozhodla o postúpení prípadu Grécka [INFR(2023)2027] Súdnemu dvoru Európskej únie pre nesprávne uplatňovanie pravidiel smernice o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ).

Komisia postupuje prípad Grécka Súdnemu dvoru z dôvodu nesprávnej platobnej praxe gréckych verejných zdravotníckych zariadení voči ich dodávateľom. Dané zdravotnícke zariadenia nedodržiavajú povinnosť okamžite splatiť svoje dlhy, keď dodávatelia súhlasia s tým, že sa vzdajú práva na úroky, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou. Oneskorené platby majú negatívny vplyv na podniky, pretože znižujú mieru ich likvidity, bránia im v raste, sú prekážkou ich odolnosti a môžu brániť v ich úsilí o prechod na ekologickejší spôsob fungovania s výraznejšou orientáciou na digitalizáciu. V aktuálnom hospodárskom kontexte sa podniky a osobitne MSP spoliehajú na pravidelnosť platieb, aby dokázali udržať prevádzku a investovať. V smernici o oneskorených platbách sa orgánom verejnej moci ukladá povinnosť platenia faktúr v lehote 30 dní (alebo 60 dní v prípade orgánov verejného zdravotníctva). Komisia dospela k záveru, že úsilie predmetných orgánov zatiaľ nebolo dostatočné, a preto prípad Grécka postupuje Súdnemu dvoru Európskej únie. Ďalšie informácie sú k dispozícii v tlačovej správe.

Komisia sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie vec ČESKA pre nesprávnu transpozíciu pravidiel EÚ v oblasti proporcionality pri regulácia povolaní

Európska komisia dnes rozhodla o postúpení prípadu Česka [INFR(2021)2201] Súdnemu dvoru Európskej únie pretože nezaručilo správnu transpozíciu smernice o teste proporcionality (smernica 2018/958) do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ide o smernicu, ktorá reguluje posudzovanie proporcionality nových pravidiel na obmedzenie prístupu k regulovaným povolaniam. Členské štáty sú povinné zaručiť, aby vnútroštátna regulácia povolaní bola v oprávnenom verejnom záujme a bola potrebná a vyvážená. Dostupnosť jednoznačného a spoločného rámca na posudzovanie regulácie povolaní pred jej zavedením je zásadným prvkom na zabránenie neopodstatneným prekážkam na jednotnom trhu a na uľahčenie prístupu k regulovaným povolaniam. Česko nezaručilo, aby všetky opatrenia, na ktoré sa smernica vzťahuje, a predovšetkým tie, ktoré iniciujú profesijné komory a sú výsledkom parlamentných pozmeňovacích návrhov, boli najprv predmetom posúdenia proporcionality. Nezaručilo ani posudzovanie kumulatívneho vplyvu viacerých požiadaviek zavedených v rovnakom čase. Kroky Komisie majú zabezpečiť správne vykonávanie smernice, a tak zabrániť nepomerným prekážkam na jednotnom trhu v súlade s cieľmi vytýčenými v oznámení Komisie „30 rokov jednotného trhu“. Komisia dospela k záveru, že úsilie predmetných orgánov zatiaľ nebolo dostatočné, a preto prípad Česka postupuje Súdnemu dvoru Európskej únie. Ďalšie informácie sú k dispozícii v tlačovej správe.

3. Migrácia, vnútorné záležitosti a bezpečnostná únia

(Ďalšie informácie: Anitta Hipper – Tel.: +32 22985691, Elettra Di Massa – Tel.: +32 22982161)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva MAĎARSKO, aby dodržiavalo rozsudok Súdneho dvora vo veci C-823/21 týkajúci sa povinnosti zaručiť skutočný prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane

Komisia sa rozhodla zaslať formálnu výzvu Maďarsku [INFR(2020)2310], pretože nedodržiava rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-823/21 Komisia/Maďarsko. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. júna 2023 určil, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti vyplývajúce z pravidiel práva Únie v oblasti azylu. Konkrétne Súdny dvor dospel k záveru, že Maďarsko porušilo smernicu 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, pretože nezaručilo štátnym príslušníkom tretích krajín alebo osobám bez štátnej príslušnosti skutočný prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane. Podľa maďarského práva musia štátni príslušníci tretích krajín pred podaním žiadosti o medzinárodnú ochranu v Maďarsku najprv na maďarskom veľvyslanectve mimo Európskej únie urobiť vyhlásenie o zámere, v ktorom uvedú svoje želanie požiadať o azyl, a na tento účel im musí byť vydané osobitné povolenie na vstup do krajiny.

Komisii neboli doručené žiadne informácie o tom, že by Maďarsko prijalo opatrenia na nápravu zisteného porušenia práva Únie, a preto zastáva názor, že Maďarsko si nesplnilo povinnosť prijať opatrenia potrebné na dodržanie rozsudku Súdneho dvora. Maďarsko má dva mesiace, aby na túto formálnu výzvu odpovedalo. V závislosti od jeho odpovede sa Komisia môže rozhodnúť postúpiť vec naspäť Súdnemu dvoru a navrhnúť uložiť finančné sankcie.

4. Spravodlivosť

(Ďalšie informácie: Christian Wigand – Tel.: +32 22962253, Jördis Ferroli – Tel.: +32 22992729, Yuliya Matsyk – Tel.: +32 22962716)

Formálne výzvy a dodatočná formálna výzva

Komisia vyzýva BULHARSKO, ŠPANIELSKO a POĽSKO, aby správne transponovali pravidlá EÚ v oblasti prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Španielsku [INFR(2024)2033] a Poľsku [INFR(2024)2034]) a takisto zaslala dodatočnú formálnu výzvu Bulharsku [INFR(2023)2093], pretože netransponovali správne smernicu o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (smernica 2016/343/EÚ). Ide o jednu zo šiestich smerníc, ktoré EÚ prijala s cieľom zostaviť spoločné minimálne normy zabezpečujúce dostatočnú ochranu práva podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní na spravodlivý proces v celej EÚ. Komisia sa domnieva, že niektoré vnútroštátne transpozičné opatrenia, ktoré tri dané členské štáty oznámili, nespĺňajú požiadavky smernice. Komisia zaslala prvú formálnu výzvu Bulharsku v septembri 2023, ale zistila ďalšie problémy pri transpozícii ustanovení o konaní v neprítomnosti a o práve na nové konanie pred súdom v Bulharsku. Pokiaľ ide o Poľsko a Španielsko, Komisia zistila, že opatrenia, ktoré oznámili, nepredstavujú správnu transpozíciu ustanovení smernice o verejných vyhláseniach o vine, ani ustanovení o využívaní fyzických obmedzujúcich opatrení pri predvádzaní podozrivých alebo obvinených osôb na súde alebo na verejnosti. Poľsko nesprávne transponovalo podmienky uplatňovania dôkazného bremena, právo odoprieť výpoveď a právo nevypovedať vo vlastný neprospech, požiadavky na konania v neprítomnosti, ako aj ustanovenia o práve na účinné prostriedky nápravy. Okrem toho podľa poľského práva nemajú osoby podozrivé z trestného činu nárok na práva ukotvené v smernici pred tým, ako ich príslušné orgány informujú o ich štatúte podozrivej alebo obvinenej osoby, čo znamená, že krajina nesprávne transponovala rozsah pôsobnosti smernice. Komisia preto Poľsku a Španielsku zasiela formálnu výzvu a Bulharsku dodatočnú formálnu výzvu. Tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby na ňu odpovedali a nedostatky, na ktoré Komisia poukázala, vyriešili. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Formálne výzvy a odôvodnené stanoviská

Komisia naliehavo vyzýva BELGICKO, BULHARSKO, HOLANDSKO, POĽSKO a FÍNSKO, aby dodržiavali cezhraničné súdne postupy týkajúce sa európskeho zatykača

Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní dodatočnej formálnej výzvy Bulharsku [INFR(2021)2262] a odôvodneného stanoviska Belgicku [INFR(2021)2002], Holandsku [INFR(2021)2004], Poľsku [INFR(2020)2308] a Fínsku [INFR(2021)2110], pretože nedodržiavajú rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV). Európsky zatykač je zjednodušeným cezhraničným justičným konaním o vydaní vyžiadanej osoby na účely jej trestného stíhania, výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia. Európsky zatykač, ktorý funguje od 1. januára 2004, nahradil niekdajšie zdĺhavé postupy vydávania osôb medzi členskými štátmi EÚ. Bulharsko vyriešilo staré nedostatky, ale na základe iných zmien právnych predpisov medzičasom netransponovalo správne ustanovenia týkajúce sa udržiavania vyžiadanej osoby vo väzbe. Belgicko nezaviedlo žiadne právne predpisy na transpozíciu ustanovenia o odovzdaní alebo následnom vydaní sa v prípadoch, keď koná ako vykonávajúci členský štát. Takisto netransponovalo správne ustanovenia týkajúce sa, okrem iného, nepovinných dôvodov zamietnutia, časového limitu na vykonanie európskeho zatykača a situácie a vypočutia osoby pred rozhodnutím. Holandsko nesprávne transponovalo ustanovenia týkajúce sa, okrem iného, povinnosti vykonať európsky zatykač, dôvodov nevykonania, príslušného vykonávajúceho súdneho orgánu a časového limitu na odovzdanie osoby. Poľsko nesprávne transponovalo ustanovenia týkajúce sa, okrem iného, povinnosti vykonať európsky zatykač, overenia obojstrannej trestnosti, dôvodov nevykonania európskeho zatykača a záruk od vydávajúceho členského štátu. Fínsko nesprávne transponovalo ustanovenia týkajúce sa, okrem iného, dôvodov na nevykonanie, záruk od vydávajúceho členského štátu, časových limitov, odkladu odovzdania alebo podmienečného odovzdania a tranzitu. Tieto členské štáty preto teraz majú dva mesiace na reakciu a prijatie potrebných opatrení, aby odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska Bulharsku alebo postúpiť prípady Belgicka, Holandska, Poľska a Fínska Súdnemu dvoru Európskej únie.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva GRÉCKO a CYPRUS, aby správne transponovali pravidlá boja proti podvodom v súvislosti s rozpočtom Únie

Komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Grécku [INFR(2021)2236] a Cypru [INFR(2021)2265] pretože do svojich vnútroštátnych právnych predpisov netransponovali správne smernicu o boji cestou trestného práva proti podvodom poškodzujúcim rozpočet Únie (smernica o ochrane finančných záujmov). Ide o pravidlá, ktoré zvyšujú úroveň ochrany rozpočtu EÚ, pretože zlaďujú vymedzenie pojmov, sankcie a premlčacie lehoty pri trestných činoch s vplyvom na finančné záujmy Únie a tvoria základ Európskej prokuratúry (EPPO). Komisia najprv v decembri 2021 zaslala formálnu výzvu Grécku a vo februári 2022 Cypru. Po analýze ich odpovedí sa domnieva, že Grécko netransponovalo správne ustanovenia smernice stanovujúce vymedzenie pojmov „pasívna korupcia“ a „verejný činiteľ“. Navyše sa Komisia domnieva, že niektoré ustanovenia, ktoré Grécko oznámilo, znamenajú pravidlá obmedzujúce účinnosť a odrádzajúci aspekt sankcií pri trestných činoch, na ktoré sa smernica vzťahuje. Komisia takisto dospela k záveru, že Cyprus netransponoval úplne niektoré ustanovenia týkajúce sa vymedzenia pojmu právnická osoba a jej záväzkov, a ako aj právomocí krajiny pri trestných činoch spojených s praním špinavých peňazí, ako sa vyžaduje v smernici. Komisia sa preto rozhodla vydať Grécku a Cypru odôvodnené stanovisko. Dané krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a vyriešili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

5. Energetika

(Ďalšie informácie: Tim McPhie – Tel.: +32 22958602; Giulia Bedini – Tel.: +32 22958661)

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva HOLANDSKO a SLOVENSKO, aby v plnej miere transponovali smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov

Európska komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Holandsku [INFR(2021)0310] a doplňujúce odôvodnené stanovisko Slovensku [INFR(2021)0360], pretože v plnej miere netransponovali pravidlá EÚ týkajúce sa podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov stanovené v smernici (EÚ) 2018/2001. Táto smernica predstavuje právny rámec pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Stanovuje sa v nej záväzný cieľ na úrovni EÚ do roku 2030, a to dosiahnuť aspoň 32 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v Únii, ako aj konkrétne ciele v sektoroch vykurovania, chladenia a dopravy. Takisto uľahčuje účasť občanov na prechode na čistú energiu. Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva uplynula 30. júna 2021.

Komisia v júli 2021 zaslala formálnu výzvu Holandsku, pretože neoznámilo úplnú transpozíciu smernice. Krajina smernicu transponovala doposiaľ len čiastočne. Komisia sa preto rozhodla vydať pre Holandsko odôvodnené stanovisko.

Pokiaľ ide o Slovensko, Komisia sa v januári 2023 rozhodla postúpiť jeho prípad Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože neoznámilo žiadne opatrenia na transpozíciu smernice. Následne Slovensko transpozičné opatrenia oznámilo a Komisia sa rozhodla konanie pred Súdnym dvorom pozastaviť. Po posúdení oznámených opatrení sa Komisia teraz rozhodla zaslať Slovensku doplňujúce odôvodnené stanovisko, pretože transpozícia smernice ešte stále nie je úplná.

Oba členské štáty teraz majú dva mesiace na odpoveď a prijatie potrebných opatrení na dovŕšenie transpozície smernice. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia nalieha na BELGICKO, DÁNSKO a ŠPANIELSKO, aby v plnej miere transponovali pravidlá EÚ týkajúce sa vnútorného trhu s elektrinou

Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Belgicku[INFR(2022)2032], Dánsku [INFR(2022)2102] a Španielsku [INFR(2022)2034], pretože v plnej miere netransponovali pravidlá EÚ pre vnútorný trh s energiou stanovené v smernici (EÚ) 2019/944, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ. V tejto smernici sa stanovujú hlavné pravidlá pre organizáciu a fungovanie sektora elektrickej energie v EÚ s cieľom vytvoriť integrované, konkurenčné, spotrebiteľsky orientované, flexibilné, spravodlivé a transparentné trhy s elektrinou v EÚ.

Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva uplynula 31. decembra 2020. Komisia zaslala formálne výzvy Belgicku a Španielsku v máji 2022 a Dánsku v septembri 2022 po tom, ako dospela k záveru, že tieto krajiny do svojich vnútroštátnych právnych predpisov netransponovali všetky ustanovenia smernice. Po preskúmaní ich odpovedí, ako aj oznámených vnútroštátnych transpozičných opatrení sa Komisia domnieva, že tieto členské štáty stále netransponovali smernicu v plnom rozsahu.

Tieto tri členské štáty majú teraz dva mesiace na prijatie potrebných opatrení a ich oznámenie Komisii. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.

6. Finančné služby

(Ďalšie informácie: Francesca Dalboni – Tel.: +32 22988170, Marta Pérez-Cejuela – Tel.: +32 22963770)

Formálne výzvy a dodatočné formálne výzvy

Komisia vyzýva ÍRSKO, FRANCÚZSKO a LOTYŠSKO, aby správne transponovali piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Írsku a Francúzsku [INFR(2023)2188] a [INFR(2024)2037], ako aj dodatočnú formálnu výzvu Lotyšsku [INFR(2023)2028], pretože netransponovali správne 4. a 5. smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí (4. smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zmenená 5. smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí).

Uvedené členské štáty oznámili úplnú transpozíciu zmenenej smernice. Komisia však zistila niekoľko prípadov nesprávnej transpozície (nesúladu) smernice do vnútroštátneho práva. Nesprávna transpozícia sa okrem iného týka základných aspektov smerníc: Francúzsko nezaručilo úplnosť národného registra konečných užívateľov výhod (databázy, v ktorej sú registrovaní majitelia spoločností alebo iných právnych subjektov), pretože doň nezačlenilo určité právne subjekty (fonds de dotation, fonds de pérennité ani väčšinu združení). V Írsku sa problém týka súčasného systému, ktorý nezaručuje primeranosť a úplnosť informácií v registri konečných užívateľov výhod v prípade trustov, ako aj dostupnosti predmetných informácií. V Lotyšsku má nesprávna transpozícia vplyv konkrétne na fungovanie finančnej spravodajskej jednotky (FIU), pretože obmedzuje jej povinnosti pri výmene informácií s inými FIU.

Pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí majú zásadný význam pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Nedávne škandály prania špinavých peňazí odhalili potrebu prísnejších pravidiel na úrovni EÚ. Legislatívne medzery v jednom členskom štáte majú vplyv na EÚ. Preto by sa mali pravidlá EÚ účinne vykonávať a monitorovať s cieľom bojovať proti trestnej činnosti a chrániť náš finančný systém.

Írsko, Francúzsko a Lotyšsko majú teraz dva mesiace na to, aby zareagovali a odstránili nedostatky, na ktoré poukazuje Komisia. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia nalieha na SLOVENSKO, aby zlepšilo svoj rámec dohľadu nad finančným sektorom na základe smernice o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)

Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Slovensku [INFR(2023)2077] z dôvodu nesplnenia povinností vyplývajúcich zo smernice Solventnosť II.

Komisia zastáva názor, že Národná banka Slovenska (NBS), ktorá je príslušným orgánom dohľadu zodpovedným za monitorovanie spôsobu, akým poisťovne so sídlom na Slovensku dodržiavajú právo Únie, nepodniká včasné a nesporné kroky proti poisťovniam, ktoré pravidlá nedodržiavajú. Navyše Komisia zastáva názor, že NBS si nesplnila povinnosť ochrany poistníkov vyplývajúcu zo smernice Solventnosť II, pretože pri odňatí povolenia slovenskej poisťovni nevykonala účinný dohľad ani účinne nespolupracovala s orgánmi dohľadu v hostiteľských členských štátoch.

Účinný dohľad je základným predpokladom budovania dôvery v jednotný trh a zabezpečenia záujmov poistníkov. Vzhľadom na narastajúci objem poisťovníckej činnosti v cezhraničných kontextoch má nedostatočný dohľad v jednom členskom štáte vplyv na celú EÚ. Pravidlá EÚ by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý je zárukou účinného celkového dohľadu nad poisťovňami a porovnateľnej ochrany poistníkov v celej EÚ.
Komisia preto zasiela Slovensku formálnu výzvu. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva ŠVÉDSKO, aby dodržiavalo pravidlá EÚ o riadení kríz v bankovom sektore

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Švédsku [INFR(2024)2036], pretože nezladilo svoje právne predpisy so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk zmenenou druhou smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (2. BRRD).

V smernici sa stanovujú pravidlá správneho riadenia prípadov zlyhania bánk a investičných spoločností. Medzi zmenami zavedenými druhou smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk figurujú napríklad podrobné pravidlá týkajúce sa dlhového vankúša bánk a investičných spoločností, aby dokázali absorbovať straty a pri riešení krízovej situácie zrealizovať rekapitalizáciu (tzv. minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky – MREL).

Viaceré technické aspekty vnútroštátnych pravidiel, ktoré Švédsko prijalo, nie sú v súlade so zmeneným znením smernice. Ide predovšetkým o hierarchiu veriteľov pri platobnej neschopnosti, typ nástroja regulovaný právom tretej krajiny, ktorý možno oslobodiť od povinnosti zahrnúť zmluvnú doložku o uznaní právomoci orgánov EÚ riešiť krízové situácie prostredníctvom záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ako aj obmedzenie rozdeľovania dividend a iných podobných výnosov, ak nie sú splnené MREL súčasne s povinnosťou mať kapitálový vankúš.

Skutočnosť, že Švédsko tieto pravidlá nedodržiava, znamená, že znemožňuje uplatňovať opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré majú bankám a investičným spoločnostiam pomôcť zlyhať s minimálnymi dôsledkami pre finančnú stabilitu a zachovať nepretržitosť ich funkcií a spoliehať sa pri tom prednostne na zdroje existujúcich akcionárov a veriteľov.

Komisia preto zasiela Švédku formálnu výzvu. Krajina má teraz dva mesiace na to, aby odpovedala a odstránila nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

7. Rozpočet

(Ďalšie informácie: Balazs UjvariTel.: +32 2 295 45 78, Veronica Favalli – Tel.: +32 22956859)

Formálna výzva

Komisia žiada ŠPANIELSKO, aby dodržiavalo pravidlá zhromažďovania tradičných vlastných zdrojov

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Španielsku [INFR(2023)2192], pretože nevybralo tradičné vlastné zdroje (ako sa stanovuje v nariadení Rady, ktorým sa vykonáva rozhodnutie Rady o vlastných zdrojoch) z textílií z Číny prepustených do voľného obehu v EÚ v období od novembra 2011 do decembra 2012. Španielske colné orgány akceptovali extrémne nízke colné hodnoty, nepožiadali o záruku a overili deklarovanú colnú hodnotu len po vyše roku od dovozu. Nedodržali teda postup spoločne dohodnutý na úrovni EÚ.

Komisia dospela k záveru, že opatrenia, ktoré Španielsko prijalo pri dovoze tovaru z Číny, neboli dostatočné na ochranu rozpočtu EÚ.

Komisia preto zasiela Španielsku formálnu výzvu. Španielsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré poukázala Komisia. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

8. Obchod

(Ďalšie informácie: Olof Gill – Tel.: +32 2 296 59 99, Ana Apse-Paese – Tel. +32 2 298 73 48)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva MAĎARSKO, aby dodržalo rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-66/18

Európska komisia sa rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Maďarsku [INFR(2017)2076], pretože riadne nedodržalo právo EÚ a rozsudok Súdneho dvor Európskej únie vo veci C-66/18.

Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2020 stanovil, že Maďarsko porušilo právne predpisy EÚ, ako aj Všeobecnú dohodu o obchode so službami (GATS), pretože na svojom území povoľuje zahraničným vysokým školám so sídlom mimo Európskeho hospodárskeho priestoru výkon vzdelávacích činností vedúcich k získaniu diplomu len za dvoch podmienok. Podľa maďarských právnych predpisov musia byť vláda Maďarska a vláda štátu, v ktorom má daná inštitúcia sídlo, viazané medzinárodnou zmluvou. Ďalej sa v nich stanovuje podmienka, že vzdelávacia inštitúcia by mala zabezpečovať vysokoškolské vzdelávanie v štáte, v ktorom má sídlo (vrátane členských štátov EHP), aby mohla vykonávať činnosť v Maďarsku. Nový zákon prijatý 18. mája 2021 druhú podmienku už neobsahuje. Naďalej sa v ňom však vyžaduje uzavretie medzinárodnej dohody medzi Maďarskom a domácou krajinou inštitúcie, čo zostáva v rozpore so zásadami GATS a Chartou základných práv EÚ. Komisia preto zasiela Maďarsku formálnu výzvu. Maďarsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré poukázala Komisia. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie. Výsledkom tohto druhého postúpenia veci Súdnemu dvoru môže byť uloženie finančných sankcií za čas, ktorý uplynul od prvého rozsudku po dosiahnutie súladu s rozsudkom.

9. Mobilita a doprava

(Ďalšie informácie: Adalbert Jahnz – Tel.: +32 22953156, Anna Wartberger – Tel.: +32 22982054)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva BELGICKO, NEMECKO, FRANCÚZSKO, LUXEMBURSKO a HOLANDSKO, aby dodržiavali pravidlá EÚ o jednotnom európskom nebi a riadení vzdušného priestoru

Európska komisia sa rozhodla otvoriť postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Belgicku [INFR(2024)2019], Nemecku [INFR(2024)2021], Francúzsku [INFR(2024)2020], Luxembursku [INFR(2024)2022] a Holandsku [INFR(2024)2023], pretože správne neuplatňujú určité právne ustanovenia systému výkonnosti a spoplatňovania v rámci jednotného európskeho neba stanovené v nariadení (ES) č. 549/2004 a nariadení (ES) č. 550/2004. Komisia zistila nedostatok primeraných mechanizmov financovania leteckých navigačných služieb v určitých cezhraničných oblastiach, neprimerané alebo neopodstatnené rozdelenie nákladov medzi traťové a terminálne letecké navigačné služby, ako aj nedostatočné finančné stimuly poskytovateľom služieb. Dôsledky sa prejavujú nielen pri príjmoch poskytovateľov leteckých navigačných služieb, ale aj pri poplatkoch, ktoré platia používatelia vzdušného priestoru, napr. zákazníci. Komisia sa takisto rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Grécku [INFR(2024)2014] pretože nezaviedlo potrebné opatrenia na zaručenie postupov výkonnostnej navigácie (PBN) na gréckych letiskách, ako sa vyžaduje vo vykonávacích nariadeniach Komisie (EÚ) 2018/1048 a 2018/1139, ani nedovŕšilo plán nápravných opatrení dohodnutý s Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA). Optimalizácia tratí letových prevádzkových služieb a postupov priblíženia podľa prístrojov, poskytovanie manažmentu leteckých navigačných služieb/leteckých navigačných služieb (ATM/ANS) pomocou výkonnostnej navigácie (PBN) prinášajú výhody spojené s bezpečnosťou, kapacitou, životným prostredím i nákladovou efektívnosťou. Komisia preto Belgicku, Nemecku, Grécku, Francúzsku, Luxembursku a Holandsku zasiela formálnu výzvu a tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby na ňu odpovedali a nedostatky, na ktoré Komisia poukázala, vyriešili. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva ŠVÉDSKO, aby zlepšilo bezpečnosť prístavov

Komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Švédsku [INFR(2022)2206], pretože si neplní povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov o námornej bezpečnosti konkrétne z nariadenia (ES) č. 725/2004, smernice 2005/65/ES a nariadenia Komisie (ES) 324/2008. V právnom rámci sa stanovujú bezpečnostné požiadavky pre lode, prístavy a prístavné zariadenia, a rozvádzajú sa v ňom postupy inšpekcií námornej bezpečnosti. Tieto opatrenia sú dôležité tak na zvýšenie ochrany prístavov pred hrozbami úmyselných trestných činov, ako aj odolnosti kritickej infraštruktúry EÚ. Švédsko nevykonáva účinne povinné administratívne a kontrolné úlohy, čo môže ohroziť námornú bezpečnosť.

Dnešné odôvodnené stanovisko nadväzuje na formálnu výzvu, ktorú Komisia zaslala vo februári 2023. Švédsko má teraz dva mesiace na to, aby naň odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva BULHARSKO, ESTÓNSKO, ÍRSKO, CHORVÁTSKO, SLOVINSKO a SLOVENSKO, aby transponovali smernicu o TEN-T

Európska komisia sa dnes rozhodla zaslať odôvodnené stanovisko Bulharsku [INFR(2023)0191], Estónsku [INFR(2023)0206], Írsku [INFR(2023)0223], Chorvátsku [INFR(2023)0220], Slovinsku [INFR(2023)0245] a Slovensku [INFR(2023)0248] a vyzvala týchto šesť členských štátov, aby do svojich vnútroštátnych predpisov transponovali smernicu (EÚ) 2021/1187) o zefektívňujúcich opatreniach na dosiahnutie pokroku pri realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Účelom smernice je objasniť postupy udeľovania povolení i postupy verejného obstarávania, a teda bezproblémové dovŕšenie kľúčových projektov základnej siete TEN-T. Smernica sa vzťahuje na cezhraničné a chýbajúce prepojenia kľúčových koridorov TEN-T, ako aj na projekty koridorov presahujúce sumu 300 miliónov EUR.

Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva uplynula 10. augusta 2023. Komisia zaslala formálne výzvy daným šiestim členským štátom v septembri 2023, pretože neoznámili transpozičné vnútroštátne právne predpisy. Po preskúmaní ich odpovedí sa Komisia domnieva, že tieto členské štáty smernicu ešte stále netransponovali. Týchto šesť členských štátov má teraz dva mesiace na prijatie potrebných opatrení a ich oznámenie Komisii. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.

10. Digitálne hospodárstvo

(Ďalšie informácie: Johannes Bahrke – Tel.: +32 22958615, Thomas Regnier – Tel.: +32 22991099)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva CYPRUS, ČESKO, ESTÓNSKO, POĽSKO, PORTUGALSKO a SLOVENSKO, aby na základe aktu o digitálnych službách určili svojich koordinátorov digitálnych služieb a udelili im všetky náležité právomoci

Európska komisia sa dnes rozhodla začať postup v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálne výzvy Cypru [INFR(2024)2016], Česku [INFR(2024)2039], Estónsku [INFR(2024)204003, Poľsku [INFR(2024)2041], Portugalsku [INFR(2024)2038] a Slovensku [INFR(2024)2042], pretože ešte neurčili svojich koordinátorov digitálnych služieb podľa aktu o digitálnych službách alebo určeným koordinátorom neudelili dostatočné právomoci. Lehota na tieto úkony uplynula 17. februára 2024. Estónsko, Poľsko a Slovensko doteraz ešte svojho koordinátora digitálnych služieb neurčili.

Cyprus, Česko a Portugalsko síce svojich koordinátorov digitálnych služieb určili, ale ešte im musia udeliť potrebné právomoci a kompetencie, aby mohli vykonávať svoje úlohy a medzi iným aj ukladať sankcie v prípade nedodržiavania pravidiel.

Koordinátori digitálnych služieb so všetkými náležitými právomocami v každom členskom štáte majú zásadný význam pre výkon nových práv zavedených v akte o digitálnych službách. Konkrétne môžu používatelia podávať sťažnosti proti platformám vo svojom mieste pobytu, možno udeliť štatút dôveryhodného nahlasovateľa a preverovať výskumných pracovníkov.

Komisia preto týmto šiestim členským štátom zasiela formálnu výzvu. Krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby na ňu odpovedali a vyriešili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodnených stanovísk.






Zobrazit sloupec