Európania výrazne podporujú energetickú politiku EÚ a reakciu EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu a sú optimistickejší, pokiaľ ide o hospodárstvo - Eurobarometer

Z najnovšieho štandardného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v júni 2023 a ktorý bol dnes uverejnený, vyplýva, že občania EÚ naďalej drvivou väčšinou podporujú energetickú transformáciu a očakávajú rozsiahle investície do obnoviteľných zdrojov energie.

Naďalej vo veľkej miere schvaľujú opatrenia, ktoré EÚ prijala na podporu Ukrajiny a ukrajinského ľudu. Takisto podporujú silnejšiu spoluprácu EÚ v oblasti obrany a zvýšené výdavky na obranu.

Hoci inflácia naďalej vyvoláva veľké obavy, vnímanie hospodárskej situácie a hospodárske očakávania sa zlepšujú. Väčšina Európanov sa domnieva, že nástroj NextGenerationEU – plán obnovy EÚ vo výške 800 miliárd EUR – môže byť účinným prostriedkom na riešenie súčasných hospodárskych výziev. Podpora eura je naďalej vysoká.

Široká podpora energetickej transformácie

Viac ako osem z desiatich občanov EÚ si myslí, že EÚ by mala masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a slnečná energia (85 %), a že zvýšenie energetickej efektívnosti budov, dopravy a tovaru zníži našu závislosť od výrobcov energie z krajín mimo EÚ (82 %). Okrem toho sa 80 % domnieva, že členské štáty EÚ by mali nakupovať energiu z iných krajín spoločne, aby dosiahli lepšiu cenu.

Ďalej 81 % respondentov súhlasí s tým, že zníženie dovozu ropy a zemného plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť, a 82 % tvrdí, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie.

Rozhodná podpora reakcie EÚ na inváziu Ruska na Ukrajinu

Podpora opatrení prijatých v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu je naďalej veľmi vysoká.

88 % občanov EÚ podporuje poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou a 86 % podporuje prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ. 75 % schvaľuje finančnú podporu Ukrajine a 72 % podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom.

Okrem toho 66 % súhlasí so zákazom vysielania štátom vlastnených médií, ako sú Sputnik a Russia Today, v EÚ a 64 % podporuje financovanie nákupu a dodávok vojenského vybavenia Ukrajine. Zároveň 64 % súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny EÚ.

Celkovo je 56 % respondentov spokojných s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a 54 % je spokojných s reakciou ich národnej vlády.

Podpora silnejšej európskej obrany

V tejto súvislosti 77 % Európanov podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku. 80 % si myslí, že spolupráca v oblasti obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť, 77 % sa domnieva, že nákup vojenského vybavenia členskými štátmi by sa mal lepšie koordinovať, 69 % by chcelo, aby EÚ posilnila svoju kapacitu na výrobu vojenského vybavenia, a 66 % si myslí, že by sa v EÚ malo vynakladať viac finančných prostriedkov na obranu.

Silnejšia Európa vo svete

77 % súhlasí s tým, že EÚ by mala budovať partnerstvá s krajinami mimo EÚ s cieľom investovať do udržateľnej infraštruktúry a prepojiť ľudí a krajiny na celom svete. Okrem toho sa 69 % domnieva, že EÚ má dostatočné právomoci a nástroje na ochranu hospodárskych záujmov Európy vo svetovom hospodárstve.

Úroveň dôvery v Európsku úniu sa vo väčšine kandidátskych krajín od zimy 2022 – 2023 výrazne zvýšila. Najvyššia úroveň dôvery sa zaznamenala v Albánsku (77 %, + 6), za ktorým nasleduje Bosna a Hercegovina (57 %, + 7), Čierna Hora (54 %, + 7), Severné Macedónsko (48 %, + 1), Moldavsko (44 %, + 2), Turecko (41 %, + 12) a Srbsko (32 %, + 2).

Lepšie hospodárske prostredie

Vnímanie hospodárskej situácie sa výrazne zlepšilo. V súčasnosti sa 45 % respondentov domnieva, že stav európskeho hospodárstva je dobrý (+ 5 percentuálnych bodov od januára – februára), čo mierne prevažuje nad počtom respondentov, ktorí ho považujú za zlý (44 %, – 7 percentuálnych bodov). 40 % označuje hospodársku situáciu vo svojej krajine za dobrú (+ 5 percentuálnych bodov) a 58 % za zlú (– 8 percentuálnych bodov).

Okrem toho si 55 % Európanov myslí, že plán obnovy EÚ v hodnote 800 miliárd EUR – nástroj NextGenerationEU – môže byť účinným opatrením na riešenie súčasných hospodárskych výziev.

V eurozóne je podpora jednotnej meny naďalej veľmi vysoká (78 % oproti 17 %), zatiaľ čo v prípade EÚ ako celku je mierne nižšia (71 % oproti 23 %).

Inflácia stále vyvoláva veľké obavy, ale menej ako na začiatku roka

27 % Európanov si myslí, že „rastúce ceny/inflácia/životné náklady“ sú jedným z dvoch najdôležitejších problémov, ktorým EÚ v súčasnosti čelí (– 5 percentuálnych bodov od januára – februára). Na druhom mieste je medzinárodná situácia s 25 % (– 3 percentuálne body) a tesne za ňou nasledujú prisťahovalectvo (24 %, + 7 percentuálnych bodov) a „životné prostredie a zmena klímy“ (22 %, + 2 percentuálne body). Dodávky energie (16 %, – 10 percentuálnych bodov) zaznamenali výrazný pokles a prepadli sa z tretieho miesta na šieste miesto.

Pri otázke o dvoch najdôležitejších problémoch, ktorým čelí ich krajina, označilo odpoveď „rastúce ceny/inflácia/životné náklady“ 45 % respondentov (– 8 percentuálnych bodov), pričom výrazne menej respondentov označilo za jeden z takýchto problémov hospodársku situáciu (18 %, + 1 percentuálny bod), „životné prostredie a zmenu klímy“ (16 %, + 2 percentuálne body), prisťahovalectvo (14 %, + 5 percentuálnych bodov) a zdravie (14 %, bez zmeny). Obavy týkajúce sa dodávok energie sa prudko znížili (12 %, – 7 percentuálnych bodov) a klesli z druhého miesta na piate miesto.

Všeobecné vnímanie EÚ zostáva stabilné

Väčšina všeobecných ukazovateľov zostáva stabilná. Predovšetkým možno konštatovať, že 47 % obyvateľstva EÚ má tendenciu dôverovať EÚ, zatiaľ čo 32 % má tendenciu dôverovať národným vládam. Tendenciu nedôverovať EÚ má 45 % respondentov.

45 % občanov EÚ vníma EÚ pozitívne, 18 % ju vníma negatívne a 37 % ju vníma neutrálne. Vo všetkých členských štátoch prevažuje pozitívne vnímanie nad negatívnym vnímaním.

Okrem toho 63 % respondentov v EÚ tvrdí, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ, a 34 % tvrdí, že sú pesimistickí.

Súvislosti

„Štandardný Eurobarometer – jar 2023“ (EB 99) prebiehal v podobe osobných rozhovorov od 31. mája do 21. júna 2023 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Rozhovory sa uskutočnili v EÚ s 26 425 občanmi EÚ. Niektoré z otázok boli položené aj v ďalších dvanástich krajinách alebo územiach.

Ďalšie informácie

Štandardný Eurobarometer 99

https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3052

https://europa.eu/!YC9fKc