Prvá správa o stave digitálneho desaťročia: konajme spoločne, dosiahnime digitálnu transformáciu

Stav digitálneho desaťročia

Dnes bola uverejnená prvá správa o stave digitálneho desaťročia. Prináša komplexný prehľad pokroku, ktorý sa dosiahol pri realizácii digitálnej transformácie s cieľom posilniť digitálne suverénnejšiu, odolnejšiu a konkurencieschopnejšiu Úniu. Správa obsahuje posúdenie výsledkov, ktoré EÚ dosiahla v oblasti európskych zámerov a cieľov do roku 2030, pričom sa zameriava na štyri hlavné piliere: digitálne zručnosti, digitálnu infraštruktúru, digitalizáciu podnikov vrátane využívania umelej inteligencie a digitalizáciu verejných služieb. Uvádzajú sa v nej aj závery z monitorovania Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí, ktoré je odzrkadlením záväzku EÚ realizovať digitálnu transformáciu bezpečným a udržateľným spôsobom, pričom stredobodom pozornosti budú ľudia.

Správa za rok 2023, ktorá je prvou zo série výročných správ, obsahuje výzvu pre členské štáty, aby prijali spoločné opatrenia na riešenie súčasného nedostatku investícií, urýchlenie digitálnej transformácie v Európe a zintenzívnenie úsilia o dosiahnutie cieľov politického programu digitálneho desaťročia. Politický program digitálneho desaťročia prijali Európsky parlament a Rada, pričom účinnosť nadobudol 9. januára 2023. Zahŕňa systém riadenia spolupráce medzi orgánmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi.

Horizontálne odporúčania a odporúčania pre jednotlivé krajiny obsiahnuté v správe za rok 2023 prezentujú jasný a fungujúci spôsob, ako dosiahnuť pokrok. Odporúčania budú tvoriť základ diskusie a spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi o tom, ako dosiahnuť spoločné ciele. Toto úsilie podporí realizácia rozsiahlych viacnárodných projektov vrátane novovytvorených Konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC).

Nasledujú hlavné zistenia v jednotlivých oblastiach, ktorých sa správa týka.

Digitálna infraštruktúra – bezpečná pripojiteľnosť

Na základe súčasného cieľa na rok 2030 by pokrytie gigabitovým internetom malo byť dostupné pre všetkých a výkonné siete 5G by mali byť zavedené vo všetkých obývaných oblastiach.

Optické siete, ktoré sú rozhodujúce pre poskytovanie gigabitového pripojenia, v súčasnosti vedú len do 56 % domácností. Sieťou 5G je pokrytých 81 % obyvateľstva, pričom vo vidieckych oblastiach je pokrytie na úrovni len 51 %. Zavádzanie samostatných sietí 5G však zaostáva a 5G stále nedosahuje kvalitu, akú očakávajú koncoví používatelia, pričom nie sú splnené ani potreby priemyslu. 55 % vidieckych domácností stále nemá k dispozícii žiadnu vyspelú sieť a 9 % stále nemá možnosť využívať žiadnu pevnú sieť.

Na zabezpečenie úplného gigabitového pokrytia v celej EÚ, ako aj pokrytia sieťou 5G vo všetkých obývaných oblastiach sú potrebné dodatočné investície vo výške najmenej 200 miliárd eur. Členské štáty by mali zmapovať svoje nedostatky v pripojiteľnosti a preskúmať možnosti financovania, čím by v oblasti investícií pomohli súkromným spoločnostiam v tých lokalitách, ktoré z komerčného hľadiska nie sú životaschopné, vrátane vidieckych a odľahlých oblastí, pričom by využili výhody regulačného rámca EÚ na podporu investícií.

Polovodiče

Aktuálny cieľ do roku 2030 spočíva v tom, aby EÚ zdvojnásobila svoj podiel na hodnote celosvetovej výroby ultramoderných polovodičov, čím by sa tak zo súčasných 10 % podielu hodnoty na svetovom trhu dostala na úroveň 20 %.

V snahe dosiahnuť tento cieľ bol prijatý európsky akt o čipoch, ktorý nadobudol účinnosť 21. septembra 2023 a ktorý má umožniť rozvoj prosperujúceho ekosystému na výrobu polovodičov, ako aj odolných dodávateľských reťazcov. Členské štáty by mali podporovať vnútroštátne politiky a investície s cieľom ešte viac stimulovať domáce kapacity v oblasti navrhovania a výroby čipov a zvýšiť úroveň miestnych zručností v oblasti pokročilých technológií vo všetkých odvetviach.

Digitalizácia podnikov

V politickom programe digitálneho desaťročia sa na podporu digitalizácie podnikov stanovujú tri ciele:

• aspoň 75 % podnikov EÚ by malo do svojich operácií zaviesť cloudové služby, veľké dáta a/alebo umelú inteligenciu,
• viac než 90 % malých a stredných podnikov (MSP) by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity (čo je ukazovateľ miery využívania rôznych digitálnych technológií na úrovni podnikov),
• zdvojnásobiť počet jednorožcov (spoločností oceňovaných na vyše 1 miliardu eur).

Bez ďalších investícií a stimulov predpokladaná základná trajektória vývoja naznačuje, že do roku 2030 bude cloudové služby využívať len 66 % podnikov, veľké dáta 34 % a umelú inteligenciu 20 %. Okrem toho na základe posledných dostupných údajov dosahuje v EÚ základnú úroveň digitálnej intenzity len 69 % MSP, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi dochádza v tejto oblasti k nerovnomernému a nedostatočnému tempu napredovania. V snahe zlepšiť využívanie technológií by členské štáty mali zvýšiť informovanosť o výhodách digitalizácie podnikov a zároveň spropagovať a podporiť európske centrá digitálnych inovácií.

Počet jednorožcov so sídlom v EÚ sa v poslednom desaťročí výrazne zvýšil. Ak by tento trend pokračoval, EÚ by to umožnilo splniť si cieľ do roku 2030. Zároveň však treba pripomenúť, že vzhľadom na nestabilitu trhov tento vývoj nemožno považovať za garantovaný. Oproti iným vyspelým ekonomikám navyše stále možno pozorovať rozdiely: začiatkom roka 2023 malo v EÚ sídlo 249 jednorožcov, pričom v USA to bolo 1 444 a v Číne 330.

Digitalizácia verejných služieb

V cieľoch politického programu digitálneho desaťročia sa stanovuje 100 % online prístupnosť kľúčových verejných služieb a v relevantných prípadoch aj možnosť občanov a podnikov v Únii komunikovať online s orgánmi verejnej správy, online prístup k elektronickým zdravotným záznamom pre 100 % občanov Únie a prístup k bezpečnej elektronickej identifikácii (eID) pre 100 % občanov Únie.

Mnohé členské štáty sú na dobrej ceste dosiahnuť úplnú digitalizáciu verejných služiebazdravotnej dokumentácie, ako aj zavedenie eID pre svojich občanov. Na zlepšenie cezhraničnej dostupnosti a výkonnosti verejných služieb však treba značné investície. Pokiaľ ide o európsku peňaženku digitálnej identity, jej plné nasadenie sa pripravuje, pričom jej dokončenie sa očakáva do roku 2030. Dopĺňať ju má digitálne euro, ktoré bolo navrhnuté v júni 2023.

Digitálne zručnosti

EÚ je odhodlaná zvýšiť základné digitálne zručnosti aspoň u 80 % ľudí vo veku 16 – 74 rokov a do roku 2030 dosiahnuť úroveň 20 miliónov odborníkov na oblasť IKT.

Zo správy však vyplýva, že do roku 2030 a za súčasných podmienok zvládne aspoň základné digitálne zručnosti len 59 % obyvateľstva, pričom počet odborníkov na IKT možno nepresiahne 12 miliónov. Členské štáty musia uprednostňovať investície do vysokokvalitného vzdelávania a zručností a od útleho veku podporovať účasť žien v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika).

Hodnoty a zásady pre online spoločnosť

V správe sa zdôrazňuje priekopnícka úloha EÚ pri vytváraní bezpečnej a na človeka zameranej digitálnej transformácie, ako je to zakotvené v Európskom vyhlásení o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. EÚ zaviedla príslušné politické a legislatívne opatrenia, ako je akt o digitálnych službách, akt o umelej inteligencii, európsky akt o slobode médií a oznámenie o virtuálnych svetoch.

Udržateľná digitálna transformácia

V správe sa sleduje aj priebežné úsilie o väčšiu ekologickosť digitálnej transformácie. Vplyv digitálnych technológií na životné prostredie znížia opatrenia ako iniciatíva „právo na opravu“, kritériá ekodizajnu mobilných telefónov a tabletov a akčný plán EÚ pre digitalizáciu energetických systémov. Kľúčové na podporu úplného prechodu na digitálne riešenia s nulovou bilanciou emisií sú aj ďalšie investície prostredníctvom národných plánov obnovy a odolnosti alebo spoločných investícií, pričom zaviesť sa musia lepšie mechanizmy monitorovania zamerané na meranie environmentálnej stopy elektronických komunikačných služieb.

Medzinárodné partnerstvá

V programe Digitálne desaťročie do roku 2030 je načrtnutý význam medzinárodnej spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi pri presadzovaní hodnôt EÚ. Pokrok pri dosahovaní tohto cieľa sa dosiahol prostredníctvom digitálnych partnerstiev s Japonskom, Kórejskou republikou a Singapurom, ako aj prostredníctvom Rady pre obchod a technológie so Spojenými štátmi a Indiou. EÚ zároveň zintenzívnila svoju činnosť v snahe podporiť digitálnu transformáciu Ukrajiny, vďaka čomu sa krajina dostala do voľného roamingového priestoru EÚ.

Ďalšie kroky

Správa obsahuje odporúčania týkajúce sa krokov, opatrení a politík v oblastiach, v ktorých je pokrok nedostatočný. Členské štáty načrtnú opatrenia, ktoré hodlajú prijať na dosiahnutie zámerov a cieľov, vo svojich národných plánoch, ktoré majú byť uverejnené do 9. októbra.

Do dvoch mesiacov od prijatia správy Komisia a členské štáty prediskutujú predbežné pripomienky, pričom sa zamerajú na odporúčania, ktoré Komisia vydala vo svojej správe.

Súvislosti

V iniciatíve Cesta k digitálnemu desaťročiu, ktorá bola navrhnutá v septembri 2021, sa načrtávajú konkrétne kroky na podporu inovácií a investícií v oblasti digitálnych zručností, digitálnych infraštruktúr, digitalizácie podnikov a verejných služieb. V decembri 2022 ju doplnilo Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí.

V snahe sledovať pokrok pri dosahovaní digitálnych cieľov a zámerov Komisia do správy o stave digitálneho desaťročia začlenila index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý je každoročným monitorovaním výkonnosti Európy v oblasti digitalizácie.

K tomuto monitorovaniu významne prispelo Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC) v rámci svojich činností zameraných na podporu a formovanie digitálnej transformácie. Uverejnilo tri správy, v ktorých sa uvádzajú metodiky, zistenia a údaje na podporu plnenia cieľov do roku 2030, a to na európskej aj vnútroštátnej úrovni: v oblasti metodiky odhadovania trajektórií EÚ smerom k dosiahnutiu cieľov do roku 2030, mapovania finančných nástrojov EÚ na ciele digitálneho desaťročia a medzinárodného referenčného porovnávania súkromných investícií vo viacerých tematických oblastiach.

Ďalšie informácie

Prvá správa o stave digitálneho desaťročia – otázky a odpovede

Informačný prehľad o stave digitálneho desaťročia

Prvá správa o stave digitálneho desaťročia

Quote