Otázky a odpovede týkajúce sa námornej bezpečnosti: nové návrhy na podporu čistej a modernej lodnej dopravy

Čo je cieľom smernice o povinnostiach vlajkového štátu?

Vlajkové štáty (štát, ktorý registruje loď a podľa ktorého práva vykonáva svoju činnosť) sú ústredným prvkom zaisťujúcim námornú bezpečnosť. Každý vlajkový štát musí prijať všetky potrebné opatrenia na potvrdenie bezpečnosti lode a dodržiavania medzinárodných pravidiel a predpisov vrátane pravidiel IMO. Považujú sa za prvú obrannú líniu v oblasti námornej bezpečnosti.

Cieľom revízie smernice 2009/21/ES o plnení povinností vlajkového štátu je aktualizovať a zlepšiť právne predpisy EÚ zamerané na zlepšenie bezpečnosti a prevenciu znečisťovania z ich lodí.

V smernici o vlajkových štátoch sa nestanovujú normy, slúži skôr ako nástroj, ktorým sa do právneho rámca EÚ sa začleňujú predpisy a normy stanovené na úrovni IMO.

Podľa daných noriem sú vlajkové štáty povinné správne vykonávať a uplatňovať dohovory, ako aj mať zdroje a právomoci potrebné na plnenie svojich medzinárodných záväzkov a zabezpečenie súladu svojich vlajkových lodí s týmito pravidlami.

V návrhu sa stanovuje harmonizované vykonávanie týchto pravidiel, pokiaľ ide o výmenu informácií o výsledkoch inšpekcií členských štátov, podporu používania elektronických certifikátov, zabezpečenie primeraných zdrojov na presadzovanie dodržiavania predpisov a primeranú odbornú prípravu inšpektorov, ako aj dostatočný dohľad nad akoukoľvek externe zabezpečenou inšpekčnou činnosťou.

Aké zmeny sa navrhujú v smernici o povinnostiach vlajkového štátu a prečo?

Súčasná smernica pochádza z roku 2009 a je potrebné ju aktualizovať, aby sa zohľadnili zmeny v medzinárodnom regulačnom prostredí aj v oblasti technológii.

Dnešným návrhom sa do práva EÚ začlenia časti kódexu vykonávania nástrojov IMO týkajúce sa vlajkového štátu, čím sa právo EÚ zosúladí s medzinárodnými ustanoveniami. Tým sa zabezpečí, aby si členské štáty EÚ správne, účinne a dôsledne plnili svoje povinnosti vlajkových štátov.

Okrem toho sa návrhom podporia správne orgány vlajkových štátov členských štátov EÚ tým, že sa:

• Zabezpečí lepšie monitorovanie uznaných organizácií – súkromných spoločností alebo subjektov, ktoré vykonávajú technické prehliadky lodí v mene správneho orgánu vlajkového štátu.
• Zavedú požiadavky na digitalizáciu inšpekčných správ vlajkového štátu, ktorými sa zabezpečí lepší dohľad a väčšia výmena bezpečnostných informácií s ostatnými členskými štátmi EÚ a Komisiou.
• Bude vyžadovať, aby vnútroštátne správne orgány udržiavali dostatočný dohľad nad svojou flotilou, čo pomôže udržať hlavný technický personál na monitorovanie a vykonávanie kontrol na lodiach, a to aj v prípade, že ich vykonávanie bolo zverené externým tretím stranám.

Zriadi sa skupina členských štátov s cieľom zlepšiť spoločné chápanie problémov vlajkového štátu, vymieňať si informácie, názory a skúsenosti vrátane možností modernizácie spôsobu, akým sa meria výkonnosť vlajkového štátu. Napokon sa v právnych predpisoch stanoví, že Európska námorná bezpečnostná agentúra bude poskytovať inšpektorom vlajkových štátov členských štátov podporu pri budovaní kapacít.

Čo je cieľom smernice o štátnej prístavnej kontrole?

Štátna prístavná kontrola je systém inšpekcií zahraničných obchodných lodí (nákladných alebo osobných) v prístavoch. Účelom kontrol je overiť, či spôsobilosť posádky a stav lode a jej vybavenia spĺňajú požiadavky medzinárodných dohovorov o bezpečnosti ľudského života na mori, pracovných a životných podmienkach na palube a o ochrane morského prostredia. Ako taká je dôležitou súčasťou reťazca námornej bezpečnosti. Štátna prístavná kontrola je nástrojom na presadzovanie dodržiavania predpisov. Normy, ktoré uplatňuje, sú stanovené na úrovni IMO I (alebo v niektorých prípadoch osobitnými právnymi predpismi EÚ). Štátna prístavná kontrola sa považuje za druhú obrannú líniu po vlajkovom štáte.

Štátna prístavná kontrola v EÚ je založená na medzivládnej štruktúre – Parížskom memorande o porozumení (ďalej len „Parížske MoP“). Všetkých 22 členských štátov EÚ s námornými prístavmi, ako aj Kanada, Island, Nórsko a Spojené kráľovstvo sú členmi Parížskeho MoP. Rusko je tiež členom, ale jeho členstvo bolo pozastavené v máji 2022 v dôsledku útočnej vojne Ruska proti Ukrajine. EMSA úzko spolupracuje s členskými štátmi EÚ a Parížskeho MoP na vykonávaní režimu štátnej prístavnej kontroly. Členské štáty Parížskeho MoP každoročne vykonávajú v priemere viac ako 15 000 inšpekcií štátnej prístavnej kontroly.

Aké zmeny sa navrhujú v smernici o štátnej prístavnej kontrole a prečo?

Cieľom návrhu na revíziu smernice 2009/16/ES je zlepšiť režim štátnej prístavnej kontroly EÚ jeho zosúladením s vývojom na úrovni IMO a Parížskeho MoP, aby sa zabezpečilo, že nebudú existovať rozpory medzi povinnosťami členských štátov na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni. Bude zahŕňať aj dva dôležité medzinárodné právne nástroje v oblasti životného prostredia, konkrétne dohovor IMO o balastovej vode a dohovor z Nairobi o odstraňovaní vrakov, čo znamená, že odteraz sa budú vykonávať inšpekcie lodí zamerané na ich súlad s ustanoveniami týchto dohovorov.

V návrhu sa ďalej stanovuje vytvorenie dobrovoľného režimu štátnej prístavnej kontroly pre tie členské štáty EÚ, ktoré chcú kontrolovať väčšie rybárske plavidlá plaviace sa pod zahraničnou vlajkou (s dĺžkou viac ako 24 metrov).

Zmeneným znením sa podporí aj zavádzanie a využívanie elektronických lodných certifikátov: vytvorí sa centrálny register a spoločný validačný nástroj, ktorý umožní lepšie pripravené a cielenejšie inšpekcie. Legislatívne zmeny majú vyriešiť problémy, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní súčasného režimu štátnej prístavnej kontroly, súvisiace so zlyhanými inšpekciami (buď z prevádzkových dôvodov alebo z dôvodu vyššej moci), s počtom inšpektorov potrebných na komplexnejšie inšpekcie a s potvrdzovaním a výmenou inšpekčných správ.

Takisto sa v zmenenom texte vyžaduje, aby členské štáty mali systém riadenia kvality na certifikáciu svojej organizácie správnych orgánov štátnej prístavnej kontroly, svojich politík, postupov, zdrojov a dokumentácie. Táto požiadavka už platí pre časť námorných úradov členských štátov zodpovednú za vlajkový štát a mala umožniť orgánom držať krok s rastúcou zložitosťou a požiadavkami inšpekcií štátnej prístavnej kontroly.

Aké zmeny sa navrhujú v smernici o vyšetrovaní nehôd v odvetví námornej dopravy a prečo?

V smernici 2009/18/ES sa stanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v odvetví námornej dopravy. Zásady Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ako aj príslušný kódex Medzinárodnej námornej organizácie sa ním začleňujú do právnych predpisov EÚ.

Smernica sa reviduje v snahe zosúladiť právne predpisy EÚ so zmenami v medzinárodnom práve, zohľadniť technologické zmeny a začleniť typy nehôd, ktoré smernica v súčasnosti neobsahuje, ako napríklad nehody s účasťou prístavných pracovníkov, ku ktorým dochádza na palube lodí v prístave. Tieto zmeny majú zabezpečiť a zlepšiť súčasnú vysokú úroveň námornej bezpečnosti a ochrany pred znečistením v EÚ.

Návrhom sa čiastočne rozširuje rozsah pôsobnosti smernice s cieľom zahrnúť určité druhy nehôd s menšími rybárskymi plavidlami (s dĺžkou menej ako 15 metrov) do pôsobnosti orgánov členských štátov zaoberajúcich sa vyšetrovaním nehôd. Tieto nehody sú najzávažnejšie a zahŕňajú smrť člena posádky alebo stratu plavidla.

Revidovaná smernica umožní väčšiu operačnú podporu EMSA orgánom vyšetrovania nehôd na ich žiadosť. EMSA bude takisto schopná poskytovať podporu vo forme odbornej prípravy v snahe zlepšiť schopnosť členských štátov viesť vyšetrovania nehôd (a podávať o nich správy) včas, odborne a nezávisle – vrátane tých, ktoré sa týkajú obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a technológií používaných na palube.

Členským štátom sa takisto poskytne viac informácií o okolnostiach, za ktorých by sa mali nehody vyšetrovať. To umožní harmonizovanejší prístup v celej EÚ. Návrhom sa smernica zosúlaďuje s najnovšími ustanoveniami Medzinárodnej námornej organizácie. Takisto sa bude vyžadovať, aby orgány členských štátov zodpovedné za vyšetrovanie nehôd mali zavedený certifikovaný systém riadenia kvality, podobne ako sa to už vyžaduje od správneho orgánu vlajkového štátu a navrhuje sa to v revízii štátnej prístavnej kontroly.

Čo je cieľom smernice o znečisťovaní mora z lodí?

Smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí sa zameriava na presadzovanie medzinárodných noriem dohodnutých v rámci Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL), v ktorom sa určuje, či je vypúšťanie povolené alebo nezákonné. Úlohou smernice je zabezpečiť, aby členské štáty stanovili účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nezákonné vypúšťanie. Stanovuje sa v ňom aj spolupráca v oblasti presadzovania práva v celej EÚ s podporou EMSA. Súčasnou smernicou sa do právnych predpisov EÚ zavádzajú niektoré medzinárodné normy dohovoru MARPOL, konkrétne normy týkajúce sa ropy a hromadnej škodlivých kvapalných látok vo veľkom množstve (prílohy I a II k dohovoru MARPOL).

Cieľom navrhovanej revízie je aktualizovať tento dôležitý právny predpis o ochrane životného prostredia. Tieto právne predpisy zavádzajú odrádzajúce sankcie, ktoré majú pomôcť znížiť mieru znečistenia mora z námornej dopravy. Ich účelom je takisto rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice na viac znečisťujúcich látok vypúšťaných nezákonne do mora vrátane odpadu a odpadových vôd (prílohy I až VI k dohovoru MARPOL).

Aké zmeny sa navrhujú v smernici o znečisťovaní mora z lodí a prečo?

Revíziou smernice 2005/35/ES sa výrazne rozšíri rozsah pôsobnosti na: škodlivé látky prepravované po mori v balenej forme, odpadovú vodu, odpad a vypúšťanú vodu a zvyšky z práčok plynu. V návrhu sa objasňuje režim zodpovednosti uplatniteľný podľa dohovoru MARPOL. Rovnako sa ním zavádzajú nové opatrenia týkajúce sa administratívnych sankcií bez toho, aby to malo vplyv na smernicu o trestných činoch proti životnému prostrediu[1], ktorá je v súčasnosti predmetom medziinštitucionálnych rokovaní a do rozsahu ktorej sa zahrnú trestné sankcie za trestné činy znečistenia mora z lodí. Vzhľadom na cezhraničnú povahu znečisťovania mora z lodí sa zavedú aj kritériá na stanovenie úrovní sankcií, čím sa zabezpečí, že ich odrádzajúci účinok bude konzistentný v celej EÚ.

V revízii sa navrhuje rozšíriť služby dohľadu, ktoré poskytuje EMSA, prostredníctvom systému CleanSeaNet tak, aby sa vzťahovali na všetky druhy znečisťujúcich látok. S cieľom zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou a posilniť opatrenia na presadzovanie práva proti znečisťovaniu sa budú ďalej optimalizovať nástroje a služby EMSA, ako sú systémy CleanSeaNet, SafeSeaNet a THETIS, a stanovia sa následné povinnosti pri možných prípadoch znečistenia. Tieto opatrenia by mali členským štátom umožniť lepšie sa zamerať na potenciálne znečistenie a znížiť svoje náklady na presadzovanie práva.

Komisia bude členským štátom pri vykonávaní revidovanej smernice pomáhať: bude poskytovať pomoc pri odbornej príprave príslušných vnútroštátnych orgánov a uľahčí oznamovateľom nahlasovať potenciálne prípady znečistenia. Na zvýšenie informovanosti verejnosti o znečisťovaní mora z lodí a o vypúšťaní a zlepšenie ochrany životného prostredia bude slúžiť webová stránka s pravidelne aktualizovanými najdôležitejšími nedôvernými informáciami o vykonávaní smernice.

V návrhu sa takisto revidujú oznamovacie povinnosti členských štátov v snahe umožniť lepšie monitorovanie vykonávania systému presadzovania práva stanoveného v smernici. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž sa navrhuje vytvorenie jednotného nástroja na podávanie správ pre členské štáty (vypracuje ho EMSA).

Aké zmeny nariadenia, ktorým sa zriaďuje EMSA, sa navrhujú a prečo?

Revízia je nevyhnutným krokom na to, aby agentúra bola efektívnejšia a pohotovejšia. Mandát agentúry je potrebné zrevidovať, pretože náležite neodráža súčasný rozsah činností agentúry EMSA. K zmenám došlo v dôsledku vyvíjajúcich sa potrieb námorného sektora a nového regulačného rámca EÚ v niekoľkých oblastiach.

V navrhovanom nariadení sa zohľadnia nové úlohy EMSA v oblasti námornej bezpečnosti, udržateľnosti, dekarbonizácie, bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti, dohľadu a pomoci v oblasti krízového riadenia.

Ako Komisia podporí vykonávanie navrhovaných smerníc?

Útvary Komisie budú monitorovať vykonávanie a účinnosť týchto iniciatív prostredníctvom viacerých opatrení.

V smernici o štátnej prístavnej kontrole, ako aj v smernici o vyšetrovaní námorných nehôd sa už vyžaduje, aby správne orgány vkladali výsledky do databázy systému THETIS, ktorú spravuje EMSA. V smernici o vlajkovom štáte sa orgánom členských štátov uloží aj povinnosť vymieňať informácie aj o výsledkoch inšpekcií vo svojom vlajkovom štáte.

EMSA vykonáva aj návštevy členských štátov s cieľom v mene Komisie overiť operácie na mieste ako súčasť podpornej úlohy EMSA pre Komisiu.

V rámci štátnej prístavnej kontroly budú členské štáty musieť zaviesť systém riadenia kvality v oblasti dodržiavania predpisov vlajkového štátu a vyšetrovania nehôd. Ten bude musieť byť certifikovaný a následne podrobený auditu každých päť rokov.

Podrobnejšie požiadavky členských štátov na podávanie správ podľa revidovanej smernice o znečisťovaní mora z lodí zaistia, aby Komisia zhromažďovala informácie potrebné na monitorovanie vykonávania smernice v záujme minimalizácie znečistenia z lodí v európskych moriach. Vykonávanie možno monitorovať napríklad kontrolou, či členské štáty včas a účinne poskytujú spätnú väzbu k varovaniam systému CleanSeaNet, ktorý spravuje EMSA. Komisia s podporou EMSA vytvorí aj verejnú webovú stránku s hlavnými ukazovateľmi miery plnenia a najdôležitejšími nedôvernými informáciami o prípadoch nezákonného vypúšťania.

Čo ešte robí Komisia, aby bola námorná doprava čistejšia a bezpečnejšia?

Pokiaľ ide o otázky bezpečnosti, EÚ má komplexný súbor právnych predpisov, ktorým sa neustále zaoberá. Komisia s podporou EMSA spolupracuje s odborníkmi z členských štátov, ako aj z iných zainteresovaných strán s cieľom riešiť súčasné problémy, ako je bezpečnosť kontajnerových lodí, autonómna lodná doprava a lode, ktoré potrebujú technickú pomoc, v snahe zabezpečiť neustále zlepšovanie a presadzovanie práva na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Komisia priebežne spolupracuje s členskými štátmi EÚ a partnermi spomedzi tretích krajín v rámci IMO s cieľom pomôcť organizácii vypracovať prísnejšie bezpečnostné a environmentálne normy.

Ďalšie informácie

Námorná bezpečnosť: nové návrhy na podporu čistej a modernej lodnej dopravy