Otázky a odpovede k európskym ekologickým tvrdeniam

Čo tento návrh prinesie spotrebiteľom? Ako bude táto iniciatíva chrániť spotrebiteľov pred environmentálne klamlivou reklamou?

94 % Európanov tvrdí, že ochrana životného prostredia je pre nich osobne dôležitá, a 68 % priznáva, že ich spotrebiteľské návyky nepriaznivo ovplyvňujú životné prostredie v Európe i na celom svete (osobitný prieskum Eurobarometra 501). Aby ich mohli zmeniť, potrebujú spoľahlivé a overiteľné informácie.

Podniky v Európskej únii často používajú dobrovoľné environmentálne tvrdenia bez alebo len malého množstva dôkazov a podkladov preukazujúcich ich pravdivosť. To ale môže viesť k tzv. zelenému vymývaniu mozgov, t. j. environmentálne klamlivej reklame, ktorá robí výrobky alebo výrobné postupy viac ekologickejšími, než v skutočnosti sú. Nejde len o to, že tým dochádza k zavádzaniu zákazníkov, ale je to nespravodlivé voči podnikom, ktoré sa naozaj snažia zlepšiť svoje environmentálne správanie.

V štúdii Komisie z roku 2020 sa zistilo, že 53,3 % preskúmaných tvrdení bolo vágnych, zavádzajúcich alebo nepodložených a 40 % bolo úplne vymyslených. Prišlo sa aj na to, že dôveru spotrebiteľov podkopáva už samotná obrovská rozmanitosť „eko“ značiek (zistilo sa okolo 230), keďže veľké rozdiely v ich poznateľnosti a spoľahlivosti iba prispievajú k všeobecnej nedôvere.

Návrh smernice o ekologických tvrdeniach bude riešiť environmentálne klamlivú reklamu reguláciou falošných ekologických tvrdení adresovaných spotrebiteľom a zastavením rozširovania štátnych i súkromných značiek. Tak ako v návrhu smernice o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie z marca 2022, aj v nových pravidlách sa stanovuje jasný postup pri environmentálnych tvrdeniach a značkách. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebitelia dostávali dôveryhodné informácie o environmentálnych vlastnostiach výrobkov, ktoré kupujú.

Napokon aj návrh spoločných pravidiel na podporu opravy tovaru (ktorý bol tiež prijatý dnes) prispieva k udržateľnej spotrebe viacerými opatreniami, ktoré podporujú, uľahčujú a zatraktívňujú opravy tých chýb či porúch, s ktorými sa spotrebitelia môžu stretnúť v priebehu životného cyklu daného výrobku. Oba návrhy sú dôležitou súčasťou realizácie cieľov obehového hospodárstva tak, ako sú vymedzené v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo.

Na aké typy tvrdení sa tento návrh vzťahuje?

Navrhovaná smernica o ekologických tvrdeniach sa zameriava na „ekologické tvrdenia“, v ktorých podniky potvrdzujú alebo predpokladajú pozitívny vplyv na životné prostredie, prípadne menej negatívny či žiadny vplyv alebo postupné zlepšenie ich výrobkov, služieb či ekologického správania organizácie. V návrhu sa vyžaduje, aby sa takéto ekologické tvrdenia, ako napríklad „obal vyrobený z 30 % recyklovaných plastov“, „šťava získaná s ohľadom na včely“, „jazda kompenzovaná kreditom za uhlík“ alebo „v rámci záväzku zníženia emisií CO2 spojených s výrobou tohto výrobku o 50 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2020“, museli podložiť a toto podloženie sa dodatočne overilo.

Návrh sa vzťahuje na výslovné tvrdenia, ktoré podniky dobrovoľne adresujú spotrebiteľom v súvislosti s vplyvom na životné prostredie, istým aspektom alebo istou vlastnosťou výrobku alebo samotného obchodníka, pričom uplatňuje prístup založený na celom životnom cykle – od surovín až po skončenie životnosti.

Návrh sa zaoberá aj systémami environmentálneho označovania, zastavením rozširovania štátnych či súkromných značiek a zaručením transparentnosti a spoľahlivosti systémov označovania.

Týka sa iba tvrdení, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú iné pravidlá EÚ. To znamená, že ak sú niekde v právnych predpisoch EÚ stanovené podrobnejšie pravidlá týkajúce sa environmentálnych tvrdení v danom odvetví alebo danej kategórii výrobkov, ako sú environmentálna značka EÚ, značka energetickej účinnosti alebo značka ekologického poľnohospodárstva, tieto pravidlá budú mať prednosť pred pravidlami uvedenými v návrhu.

Ukázalo sa, že obzvlášť nejasné a nejednoznačné, a teda najviac zavádzajúce pre spotrebiteľov sú tvrdenia týkajúce sa zmeny klímy, ktoré sú založené na kompenzáciách za emisie CO2 alebo na uhlíkových kreditoch. Ide najmä o environmentálne tvrdenia o tom, že výrobky alebo subjekty sú „klimaticky neutrálne“, „uhlíkovo neutrálne“, „100 % kompenzované za emisie CO2“ a podobne. Návrhom o ekologických tvrdeniach sa preto riešia aj tvrdenia o kompenzácii. Podniky by sa mali sústrediť na znižovanie emisií vo vlastnej organizácii či v hodnotovom reťazci. V prípade tvrdení týkajúcich sa zmeny klímy musia byť podniky transparentné, pokiaľ ide o to, ktorá časť tvrdenia sa týka ich vlastných operácií a ktorá súvisí s nákupom kompenzačných kreditov. Osobitné požiadavky platia aj pre integritu samotných kompenzácií a ich správne započítavanie.

Ako presne bude fungovať overovanie a presadzovanie dodržiavania pravidiel ekologických tvrdení?

Podľa navrhovanej smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby podniky pri uvádzaní dobrovoľných ekologických tvrdení dodržiavali minimálne požiadavky na ich zdôvodnenie a komunikáciu. Členské štáty budú zodpovedné za vypracovanie postupov overovania a presadzovania dodržiavania pravidiel vykonávaného nezávislými a akreditovanými overovateľmi, konkrétne:

• Tvrdenia musia byť podložené vedeckými dôkazmi, ktoré sú všeobecne uznávané a v ktorých sú identifikované relevantné vplyvy na životné prostredie a akékoľvek kompromisy, ktoré s tým súvisia;
• Ak sa výrobky alebo organizácie porovnávajú s inými výrobkami a organizáciami, tieto porovnania musia byť spravodlivé a založené na ekvivalentných informáciách a údajoch;
• Tvrdenia alebo značky, v ktorých sa používa súhrnné hodnotenie celkového environmentálneho vplyvu výrobku, napríklad na biodiverzitu, klímu, spotrebu vody, pôdu atď., sa nesmú povoliť, ak nie sú stanovené v pravidlách EÚ;
• Režimy environmentálneho označovania by mali byť stabilné a spoľahlivé a ich rozširovanie sa musí kontrolovať. Mali by sa podporovať systémy na úrovni celej EÚ, pričom nové národné systémy, pokiaľ neboli vyvinuté na úrovni EÚ, nebudú povolené a nové súkromné systémy sa povolia iba vtedy, ak vedia preukázať vyššie environmentálne ciele ako tie existujúce a získajú predbežný súhlas;
• Environmentálne značky musia byť transparentné, overené treťou stranou a musia sa pravidelne preskúmavať.

Môžu zástupcovia spotrebiteľov podať kolektívnu žalobu proti obchodníkom, ktorí nedodržiavajú novú smernicu?

V návrhu Komisie týkajúcom sa ekologických tvrdení sa predpokladá, že vďaka smernici (EÚ) 2020/1828 o žalobách v zastúpení budú môcť „oprávnené subjekty“, ako sú spotrebiteľské organizácie, podniknúť právne kroky na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Platí to napríklad vtedy, ak obchodník použije ekologické tvrdenia (implicitne alebo explicitne), ktoré zaručujú, že boli splnené minimálne požiadavky na ich odôvodnenie, no existuje podozrenie, že tomu tak nebolo.

Ako návrh dopĺňa a prispieva k existujúcim iniciatívam na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie a v boji proti zavádzajúcim praktikám?

Smernica o nekalých obchodných praktikách je prierezovým nástrojom, ktorý sa zaoberá širokou škálou reklamných a predajných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom. Stanovuje sa v nej všeobecný zákaz zavádzajúcich obchodných praktík, ktorý sa vzťahuje aj na environmentálne ekologické tvrdenia a je posudzovaný od prípadu k prípadu. V súčasnosti je návrh revidovaný Európskym parlamentom a Radou podľa návrhu Komisie na prijatie smernice o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie, ktorý bol predložený 30. marca 2022. Návrhom na posilnenie postavenia spotrebiteľov sa sprísňuje smernica o nekalých obchodných praktikách v záujme účinnejšieho boja s environmentálne klamlivou reklamou vrátane zoznamu zakázaných nekalých obchodných praktík, do ktorého patrí aj zákaz špecifických a opakovaných praktík zeleného vymývania mozgov za každých okolností („Príloha I“ k návrhu).

Dnešný návrh o ekologických tvrdeniach dopĺňa smernicu o nekalých obchodných praktikách stanovením osobitných pravidiel týkajúcich sa zdôvodňovania, overovania a komunikácie dobrovoľných environmentálnych tvrdení a systémov environmentálneho označovania na trhu EÚ. Podstatné je, že sa ním zavádzajú požiadavky na overovanie ešte pred tým, ako sa tvrdenia uverejnia a dostanú na trh.

Ako sa nové pravidlá dotknú podnikov v EÚ?

Dnešným návrhom sa zavádzajú minimálne požiadavky na podniky, ktoré by chceli používať dobrovoľné tvrdenia, pokiaľ ide o zdôvodňovanie, komunikáciu a overovanie tvrdení.

Podniky tak budú musieť zaručiť spoľahlivosť svojich dobrovoľných environmentálnych tvrdení a stransparentniť ich komunikovanie. Súlad týchto tvrdení s požiadavkami smernice bude musieť overiť nezávislý overovateľ. Overovateľ potom vydá certifikát zhody, ktorý platí v celej EÚ.

Zavedením súboru jednotných pravidiel na vnútornom trhu EÚ dáva návrh konkurenčnú výhodu tým podnikom, ktoré sa snažia ponúkať skutočne ekologické výrobky, služby a organizačné postupy a znižovať svoj vplyv na životné prostredie.

Predpokladá sa aj zníženie rizika fragmentácie predpisov na jednotnom trhu, ktoré prinesie nižšie náklady podnikom s tvrdeniami osvedčenými akreditovaným overovateľom. Harmonizované a jasné pravidlá znížia náklady aj podnikom, ktoré na vnútornom trhu obchodujú cezhranične, a zvýšia tiež dôveryhodnosť našich priemyselných odvetví mimo EÚ.

Ako sa tento návrh dotkne malých a stredných podnikov?

V snahe vyhnúť sa neprimeranému vplyvu požiadaviek na menšie podniky v porovnaní s tými väčšími majú mikropodniky (s menej ako 10 zamestnancami a s obratom do 2 miliónov eur) výnimku z povinností vyplývajúcich z tohto návrhu, ak si len sami neželajú tieto pravidlá uplatňovať.

S úmyslom podnietiť MSP k zapojeniu sa do zelenej transformácie a uprednostniť legitímne environmentálne tvrdenia sa v návrhu od členských štátov žiada, aby prijali opatrenia na pomoc MSP pri uplatňovaní požiadaviek tým, že im uľahčia prístup k finančnej pomoci, ako aj k organizačnej a technickej podpore. Komisia bude podporovať podniky aj tým, že uvoľní finančné prostriedky na získavanie údajov, ktoré podporia spoľahlivosť tvrdení, a vypracuje pre MSP nástroje na výpočet.

Čo bude návrh znamenať pre medzinárodných obchodných partnerov?

Aj podniky, ktoré majú sídlo mimo EÚ a používajú dobrovoľné environmentálne tvrdenia adresované spotrebiteľom v EÚ, budú musieť spĺňať požiadavky stanovené v navrhovanej smernici. Globálni partneri, najmä podniky obchodujúce na vnútornom trhu, tak budú môcť skôr prispievať k zelenej transformácii.

Plánované opatrenia zahŕňajú zákaz nových systémov environmentálneho označovania zavedených buď súkromnými subjektmi v EÚ, alebo externými partnermi pôsobiacimi na trhu EÚ, ak nedokážu členským štátom preukázať ich pridanú hodnotu z hľadiska environmentálnych cieľov alebo znižovania environmentálnych vplyvov pre trh EÚ. Takéto schémy sa budú povinne oznamovať Komisii, ktorá ich bude musieť schváliť.

Aká je súvislosť medzi návrhom o environmentálnych tvrdeniach a environmentálnou značkou EÚ?

Environmentálna značka EÚ je oficiálnou dobrovoľnou značkou environmentálnej excelentnosti v Európskej únii, ktorá ponúka spotrebiteľom výrobky so zaručene nízkym vplyvom na životné prostredie overeným nezávislými odborníkmi. V právnych predpisoch Únie sú stanovené požiadavky na získanie a komunikáciu environmentálnej značky EÚ vrátane prísnych vedeckých kritérií pre každú skupinu výrobkov, ktoré sú výsledkom transparentného procesu konzultácií s viacerými zainteresovanými stranami a boli osvedčené nezávislou treťou stranou. Keďže environmentálna značka EÚ je už regulovaná právnymi predpismi Únie, ktoré zaručujú spoľahlivosť a dôveryhodnosť, jej používanie nie je predmetom pravidiel návrhu o ekologických tvrdeniach. Návrhom o ekologických tvrdeniach je však možné výraznejšie podporiť environmentálnu značku EÚ a jej ďalší rozvoj, keďže sa ním nepovoľuje zavádzanie nových národných systémov označovania, a členské štáty tak budú skôr spolupracovať na celoeurópskych systémoch, napríklad environmentálnej značke EÚ, ktorá patrí k tým najvýznamnejším.

Aká je súvislosť medzi návrhom o environmentálnych tvrdeniach a schémou pre environmentálne manažérstvo a audit?

Kým environmentálna značka EÚ je značkou environmentálnej excelentnosti pre výrobky, EMAS je zameraný na zlepšenie environmentálneho správania podnikov. Schéma EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit je oficiálnou schémou riadenia a auditu EÚ vyvinutou pre podniky na hodnotenie, podávanie správ a zlepšovanie ich environmentálneho správania kontrolovaného nezávislými overovateľmi. Vďaka EMAS sa podnikom pri ich každodennom riadení darí znižovať svoj vplyv na klímu a životné prostredie. Keďže EMAS je už regulovaný právnymi predpismi Únie, ktoré zaručujú spoľahlivosť a dôveryhodnosť, jeho používanie nie je predmetom pravidiel návrhu o environmentálnych tvrdeniach.

Ďalšie informácie

Návrh smernice o ekologických tvrdeniach

Tlačová správa

Informačný prehľad

Webové stránky o ekologických tvrdeniach

Návrh smernice o spoločných pravidlách na podporu opráv tovaru

Tlačová správa – Podpora opráv a opätovného použitia tovaru

Otázky a odpovede – Podpora opráv a opätovného použitia tovaru

Webové stránky – Podpora opráv a opätovného použitia tovaru