Grécko: dohoda nebude znamenať koniec krízy

Grécko je krajinou, ktorá je v kríze. Koncom júna príde koniec existujúceho záchranného balíka a Atény budú nútené urobiť zložité rozhodnutie: požiadať eurozónu o ďalšie finančné prostriedky alebo podstúpiť riziko opustenia Európskej únie. Čeliac finančnej, politickej a sociálnej neistote, grécka vládna strana Syriza sa snaží o dohodu s EÚ, aby udržala grécku ekonomiku nad vodou. Avšak európske inštitúcie a prominentné členské krajiny EÚ ako je Nemecko strácajú pomaly ohľadne tolerovania gréckeho dlhu trpezlivosť. Musí prísť k nejakej zmene a Atény sa nachádzajú v extrémne zraniteľnej pozícií.

Prichádzame s najnovšími správami ohľadne vývoja krízovej situácie:

Grécko a jeho veritelia 24. júna rokovali o návrhoch s cieľom dosiahnutia dohody skôr ako 30. júna vyprší druhý záchranný program Grécka. Grécko prisľúbilo, že utesnením výdavkov a zvýšením daní v priebehu nasledujúcich 18-tich mesiacov získa €8 mld. (okolo $8.9 mld.), ale jeho veritelia (najmä Medzinárodný menový fond) zdôraznili obavy ohľadne tohto plánu, ktorý sa podľa nich až príliš zameriava na vyššie dane namiesto znižovania výdavkov a zavedenia ekonomických reforiem.

A čo je ešte dôležité, niektorí členovia vládnej radikálnej ľavicovej strany Syriza a jej menšinový koaličný partner, Nezávislí Gréci, sa vyjadrili, že by mohli hlasovať proti dohode. Tieto dve strany zastávajú parlamentnú väčšinu len o 11 kresiel, čo by znamenalo, že by stačilo zopár hlasov proti dohode a to by ju mohlo zmietnuť zo stola. Takže aj keby Grécko a jej veritelia našli vzájomnú dohodu v priebehu najbližších pár dní, najdôležitejšou výzvou pre grécku vládu bude jej schválenie v rámci krajiny. Ak zvážime celkovú politickú situáciu v Grécku, môže nastať viacero rôznych scenárov.

Scenár 1: Dohoda sa dosiahne a bude schválená

Prvý scenár zahŕňa dosiahnutie dohody medzi Gréckom a jej veriteľmi a schválenie tejto dohody gréckym parlamentom do 30. júna. Aby nastal takýto scenár, grécky premiér Alexis Tsipras bude musieť presvedčiť odporcov vo vlastných radoch.

Ak sa to stane, ostatné krajiny eurozóny potom môžu veľmi ľahko zvolať núdzové zasadnutie svojich vlád a danú dohodu schváliť. Kľúčovými krajinami v tomto procese sú Nemecko a Fínsko, kde mnoho členov parlamentu je ohľadne ďalšej pomoci Grécku skeptických. Veritelia potom následne v priebehu niekoľkých dní začnú uvoľňovať ďalšie (ale nie všetky) finančné prostriedky. To by malo Grécku umožniť splatiť významnú splátku dlhu MMF (splatnú 30. júna, aj keď jej splatnosť môže byť posunutá) a splátky ECB v júli a v auguste, čím by sa Grécko vyhlo defaultu v najbližších mesiacoch.

Avšak tento scenár je i napriek tomu spojený s istými problémami. Po prvé - grécki veritelia budú za poskytnuté financie požadovať ekonomické reformy. To bude znamenať, že Atény a jej veritelia budú intenzívne pokračovať vo vyjednávaniach a veritelia sa môžu opäť začať vyhrážať, že ďalšie peniaze pre Grécko neuvoľnia, pokým grécka vláda nedodrží svoje sľuby. Po druhé - napätie medzi Aténami a veriteľmi sa môže neskôr v priebehu roka opäť vystupňovať, keď budú pokračovať vyjednávania ohľadne odpísania dlhu a potenciálneho tretieho záchranného balíka.

Scenár 2: Dohoda sa dosiahne, ale do deadlinu nebude schválená

Pri tomto druhom scenári Grécko a jeho veritelia dohodu dosiahnu, ale Atény zlyhajú pri jej schválení do 30. júna. Tento scenár môže nastať buď kvôli napätiu vo vnútri gréckej vlády alebo kvôli tomu, že bude Tsipras potrebovať extra čas na dohodnutie sa s opozíciou.

Takýto scenár by pravdepodobne nemusel byť až tak dramatický, keďže dohoda bude dosiahnutá a MMF by sa mohlo rozhodnúť dať Grékom pár dní navyše na splatenie dlhu splatného k 30. júnu. Podľa pravidiel MMF, krajina môže posunúť splátku dlho o zhruba jeden mesiac skôr ako sa vyhlási jej default.

Ale čím dlhšie bude trvať schválenie dohody, tým budú záchrancovia Grécka nervóznejší, a tým sa zvýši pravdepodobnosť zavedenia kapitálových kontrol. Tak či onak, skutočnosť, že k dohode naozaj došlo (aj keď ešte nebude plne schválená) by malo pomôcť znížiť obavy ohľadne gréckeho bankového sektoru. A tak ako pri prvom scenári, ďalšou výzvou budú vyjednávania kvôli tretiemu záchrannému balíku a dodatočné odpísanie dlhu.

Scenár 3: Grécka opozícia schváli dohodu

V treťom scenári Grécko a jeho veritelia dosiahnu dohodu, ale Grécko bude nútené spoľahnúť sa na to, že ju schváli grécka opozícia. Strany ako Nová Demokracia, Panhelénske socialistické hnutie a strana Rieka sa vyjadrili, že dohodu podporia. Vďaka tomu by dohoda mohla byť schválená aj v prípade, že by došlo k vzbure v rámci strany Syriza. Tento scenár by ale mohol viesť k predčasným voľbám alebo k vyhláseniu referenda, pretože Tsipras by pravdepodobne nechcel ostať v zajatí opozície.

Tretí scenár je najkomplexnejším, pretože aj keby grécky parlament dohodu odobril, Gréci by nemali vládu, ktorá by ju realizovala. Ak by nastala táto situácia, Grécko by mohlo vymenovať dočasnú vládu, ktorá by bola poverená splatiť dlh MMF a ECB a dohliadnuť na predčasné voľby. Avšak počas prípadného nepokojného volebného obdobia by pravdepodobne museli prísť na rad kapitálové kontroly alebo prinajmenšom bankové prázdniny.

V prípade predčasných volieb by Tsipras pravdepodobne založil svoju kampaň na agende podporujúcej dohodu, ktorú zjednával v Bruseli. Pravdepodobne by bol opätovne zvolený s tým, že strana Syriza by prišla o najradikálnejších členov a Tsipras by prevzal velenie nad tradičnejšou, centrálne-lavicovou stranou.

Scenár 4: Grécky parlament dohodu odmietne

Štvrtý scenár predpokladá dohodu Grécka s veriteľmi s tým, že väčšina gréckeho parlamentu by hlasovala proti. To by urýchlilo grécky default. Tento scenár je ale najmenej pravdepodobný, pretože prinajmenšom 2/3 strany Syriza a väčšina opozičných strán by dohodu podporila. Pravdepodobnejší je preto scenár číslo 3.

Scenár 5: Dohoda nebude predložená pred parlament

V piatom scenári by došlo k dohode, ale Tsipras by sa rozhodol nepredložiť ju na hlasovanie v parlamente. Tento scenár má ďalej 2 alternatívy. Prvá Tsipras by sa rozhodol požadovať schválenie od ústredného výboru strany Syriza skôr ako by predložil návrh parlamentu. Ak by vedenie strany dohodu odmietlo, premiér by sa mohol rozhodnúť vyhlásiť referendum s cieľom dosiahnuť jednoznačný mandát od gréckych voličov. Druhá premiér by o schválenie dohody s veriteľmi požiadal kabinet a nie parlament. Keď Grécko vo februári žiadalo o predĺženie záchranného balíka, Tsipras sa rozhodol nedať o návrhu hlasovať parlament ale kabinet. To bolo možné z dôvodu, že predĺženie záchrany neobsahovalo žiadne konkrétne náležitosti, ktoré by museli byť schválené parlamentom.

Bez ohľadu na to, ktorý z týchto scenárov nastane, grécka kríza nie je ani zďaleka zažehnaná. Niektoré zo scenárov by boli omnoho bolestivejšie ako ostatné, ale všetky zahŕňajú pokračovanie vyjednávaní medzi Gréckom a jeho veriteľmi.

Hrozba Grexitu v blízkej budúcnosti nepominie. Aj keby grécky parlament schválil dohodu rýchlo, Atény sa budú naďalej snažiť o odpísanie dlhu a na druhej strane veritelia budú za poskytnutie dodatočných prostriedkov žiadať reformy. Bolestivejšie scenáre zahŕňajú revoltu vo vnútri gréckej vlády a prípadné voľby alebo referendum by iba skomplikovali celý proces, dohnali Grécko k zavedeniu kapitálových kontrol a zvýšili pravdepodobnosť defaultu.

Zdroj: Stratfor

Autor: Monika Burdanova, TRIM Broker | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker