[Market Talk] BoJ a negatívne sadzby

Japonská centrálna banka dnes prekvapila väčšinu trhových participantov svojom rozhodnutím rozšíriť monetárne stimuly. Nedošlo ale k rozšíreniu objemu QE, ktorý doteraz BoJ preferovala, ale znížením depozitnej sadzby do záporného pásma. Bank of Japan tak patrí do skupiny centrálnych bánk používajúcej nejakú formu negatívnych sadzieb, ktorá zahŕňa aj ECB, švajčiarsku SNB, dánsku Danmarks Nationalbank a švédsku Riksbanku.

Tento krok bol neočakávaný, nakoľko ešte 21. januára guvernér Kuroda povedal, že BoJ nerozmýšľa nad touto formou stimulov. S úrokovými sadzbami sa totiž v Japonsku nehýbalo posledných päť rokov. Prečo teda stimuly prišli teraz?

Najpravdepodobnejším dôvodom je neschopnosť centrálnej banky splniť inflačný cieľ. BoJ cieli infláciu na úrovni 2%, no rast cenovej hladiny sa stále pohybuje len okolo nulovej úrovne. Kuroda sa preto rozhodol, že lepšie je trh prekvapiť agresívnymi stimulmi než postupne obchodníkov pripravovať na tento krok. Neočakávané rozhodnutia majú totiž zásadnejší vplyv než dopredu dobre komunikované kroky.

Záporná depozitná sadzba nebude aplikovaná na všetky aktíva komerčných bánk v BoJ, ale len na nové nadbytočné rezervy. To znamená, že okamžitý efekt tohto kroku je minimálny.

Na akciovom trhu a forexe to tak ale nevyzerá. Japonský Nikkei 225 ukončil obchodovanie v zisku 2,80% a jen voči dolári oslabil o 1,7%.

Výrazne reagoval aj dlhopisový trh. Kým pred týždňom bola výnosová krivka japonských dlhopisov záporná len do splatnosti troch rokov, momentálne je to už do splatnosti osem rokov. Až na krátky koniec sa celá krivka posunula na nové rekordné minimum.

To ale neznamená, že sa táto situácia nemôže zhoršovať. Švajčiarska výnosová krivka dlhopisov je záporná až do splatnosti 15 rokov.

Svet sa teda nachádza v situácii, kedy centrálne banky masívne stimulujú vo viacerých oblastiach, no bez výsledku:

Znižovanie výnosov na dlhopisoch nevedie k žiadanej expanzii úverov;
Nízke úrokové sadzby nemajú žiaden vplyv na naštartovanie inflácie;
Slabé meny tiež negenerujú infláciu kvôli poklesu cien komodít;
Exportný boom sa tiež nedeje, nakoľko druhá tretia a štvrtá najväčšia ekonomika majú už teraz prebytkové bežné účty platobných bilancií a US ekonomika kvôli pokles importu ropy svoj deficit znižuje.

Kanál menovej politiky sa ukazuje ako veľmi plytký. Kroky Japonska s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať želaný efekt na naštartovanie inflácie. Centrálni bankári si pravdepodobne prehru v boji s ekonomickou malátnosťou nepriznajú. Veď aj Fed po niekoľkých dekádach priznal, že jeho menová politika prispela k Veľkej hospodárskej kríze.

Záver:

Japonsko sa v tichosti pridáva do hry ožobrač svojho suseda, no neočakávame, že by dokázalo uspieť. Boj o miesto na poli svetového exportu je preplnený. Skôr než riešiť menovú politiku je možno dôležité pozrieť sa po fiškálnej politike a podporiť domáci dopyt. Na svete totiž nemôžu byť všetci exportéri.