[False Street] Homo economicus šetrí na dôchodok

Každý, kto aspoň na chvíľu prišiel do kontakt s ekonómiou pozná jej teóriu o maximalizácii užitočnosti alebo zákony ponuky a dopytu. Tiež zaujímavá je aj teória tzv. homo economicus, teda zobrazenie človeka ako racionálneho ekonomického agenta, ktorý robí vždy najlepšie rozhodnutia.

Bohužiaľ empirické výskumy ukazujú, že ľudia sa väčšinou racionálne nesprávajú. Minimum ľudí si napríklad ponecháva rezervu na prípadné neočakávané výpadky príjmu alebo na situácie, kedy musia jednorazovo vynaložiť viac zdrojov, napríklad pri oprave auta alebo súčastí nehnuteľnosti.

Tieto situácie nazývame neočakávanými, no ak by sme boli racionálni, vedeli by sme, že tieto udalosti sa dejú. Autá sa občas pokazia. Tiež sa nám niekedy pokazí radiátor alebo dokonca kotol. Homo economicus by bol na tieto udalosti pripravený a pravidelne by si odkladal časť príjmu na tieto neočakávané výdavky.

Dnes ale nechcem poúčať o potrebne odkladania si peňazí práve na tieto udalosti, ale na niečo, čo s v budúcnosti isto príde a vzhľadom na nové trendy v medicíne to môže trvať oveľa viac než čakáme. Je to náš dôchodok (penzia).

Zlý prognózovaný demografický vývoj v našej krajine už dávno donútil politikov k reforme dôchodkového systému. Sporiteľ, resp. za neho zamestnávateľ, v odvodoch platí časť svojho príjmu do priebežného systému a časť sa akumuluje na jeho vlastnom účte v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Druhý pilier sa ale nezaobišiel bez regulácie. Najskôr sme videli zákon o garanciách a neskôr povinný presun všetkých sporiteľov do konzervatívnych fondov.

Aktuálne si sporiteľ môže vybrať zo štyroch typov fondov resp. ich kombinácie: akciových, dlhopisových, zmiešaných a indexových. K januáru 2015 bolo cez DSS-ky zainvestovaných 6,4 miliardy eur. Väčšina kapitálu (až 86%) je aj napriek tomu, že povinný presun sporiteľov nastal pred pár rokmi, stále v dlhopisových fondoch, ktoré dosahujú zhodnotenie blízke inflácii.

Ako je možné, že v roku 2012 si väčšina sporiteľov (približne 60%) uvedomovala, že z dlhodobého hľadiska sú akcie jediným výraznejšie ziskovým aktívom, no po povinnom presune do dlhopisov sa nikomu nechcelo robiť zmenu? Ako je možné, že finanční poradcovia, ktorí zarábali na každej jednej dušičke, ktorú dokázali dostať do druhého piliera, absolútne ignorujú svojich vlastných klientov a nevedia im poradiť, že v aktuálnom systéme len chránia kúpnu silu usporených peňazí a reálne svoj kapitál nezhodnocujú?

Indexové fondy zavedené v roku 2012 spravujú len 2,7% investovaného kapitálu a pritom svojou výkonnosťou prekonávajú dlhopisové fondy ako aj akciové fondy, ktoré sú ale len prezlečenými dlhopisovými fondami s nízkou váhou akcií.

Schopnosť prekonávať akciové benchmarky je veľmi nezvyčajná a sústreďovať sa na ňu nie je príliš racionálna. Dáta o fondoch spoločnosti Bloomberg ukazujú, že v Západnej Európe, v ČR, SR a na Cypre sme mohli k včerajšku nájsť 17 676 podielových akciových fondov. Z nich na 5-ročnej anualizovanej báze dokázalo prekonať benchmark (anualizovaná výkonnosť indexu Stoxx Europe 600 za posledných 5 rokov pri reinvestovaní dividend) len 907 z nich. To znamená, že len 5% fondov dokázalo prekonať svojou výkonnosťou trhové indexy.

Dôverovať akciovým fondom teda znamená skúsiť, či nájdeme šťastie a zainvestujeme práve do toho fondu, ktorý bude mať vyššiu výkonnosť ako trh. Nie je preto lepšie vstúpiť do indexového fondu, ktorý je samotným trhom a preto nemusí benchmarky prekonávať? Rozdiel voči indexu je následne záležitosťou poplatkov než samotného portfólio manažéra.

Akciové trhy zaznamenávajú pokles o viac ako 20% približne každých sedem rokov. Kedy príde ďalší, nevieme. Priemerné správanie trhu totiž nie je najfrekventovanejšie. Jedno je ale jasné. Z dlhodobého hľadiska nenájdeme aktívum, ktoré by bolo výnosnejšie.