Dolár rezervnou menou ostane

Rokovania medzi republikánmi a demokratmi zatiaľ stále neskončili, no včera zlyhali ďalšie pokusy o dohodu, na čo reagovali US akciové trhy ďalším poklesom. Nadol poslali akcie aj zle prijaté výsledky spoločností Citigroup a Coca-Cola ako aj najslabší výsledok newyorského prieskumu výroby od mája. Pretože oficiálny termín, odkedy US ministerstvo financií už nebude mať peniaze, je 17. október, je blízkosť tohto termínu pre akcie priťažujúci faktorom. Včerajší akciový kokteil: Dow Jones -0,87%, SP500 -0,71%, Nasdaq Composite -0,56%.

To, že dohoda v kongrese sa rodí len veľmi ťažko, si všimla už aj ratingová agentúra Fitch. Tá včera po zatvorení akciového trhu oznámila, že rating US je na "rating watch negative". To znamená, že zníženie ratingu by mohlo prísť už v blízkom horizonte. Nejde teda o výhľad ratingu, ktorý sleduje až dvojročný horizont. Zasiahnuté boli všetky cenné papiere emitované federálnou vládou. O samotnom rating watch a prípadnom znížení ratingu sa má rozhodnúť do konca 1Q 2014. Rozhodnutie bude sledovať spôsob a trvanie dohody o dlhovom strope. Agentúra tiež znížila odhad ekonomického rastu na tento rok na 1,6% z 1,9% a pre budúci rok na 2,6% z 2,8%.

Ratingovka tiež varovala, že váhanie so zvýšením dlhového stropu môže podkopať úlohu dolára ako hlavnej rezervnej meny. Je to ale naozaj tak? Môže naozaj fiškálna situácia v US spôsobiť, že Japonsko a Čína už nebudú nakupovať americké dlhopisy? Odpoveď je jednoduchá. Nie. Dôvodom je skutočnosť, že tieto dve krajiny exportujú kapitál do US preto, že do US exportujú aj tovary a služby. Ak by teraz Japonsko a Čína prestali nakupovať americké dlhopisy (predaj tých existujúcich by nemal veľký vplyv), spôsobilo by to, že export týchto dvoch krajín do US by musel poklesnúť. Platí totiž, že v globále sú všetky zložky platobnej bilancie vždy vyrovnané. Nikto nemôže exportovať do druhej krajiny bez toho, aby za to dostal aj zaplatené (môže, ale na čo by to robil?). Preto možnosť, že úloha doláru ako rezervnej meny je ohrozená, nie je správna. Kým Amerika spotrebováva viac než vyrobí, potrebuje importovať úspory z iných krajín a teda krajiny ako Japonsko a Čína budú exportovať kapitál. Znížiť úlohu doláru ako rezervnej meny je samozrejme žiadané, no je to otázka preferencie US vlády a domácností viac sporiť a nie rozhodnutie kongresu o dlhovom strope.

Otázka dlhového stropu sa naposledy rázne riešila v lete 2011. Výsledkom vtedy bolo zníženie ratingu US ekonomiky od agentúry S&P, čo spôsobilo na trhu paniku. Dúfajme, že politici si uvedomujú možné následky svojich krokov a nebudú sa snažiť donútiť ratingovú agentúru Fitch znížiť rating US.

Kým dvojročné výročie historicky prvého zníženia ratingu US sme už oslavovali, čochvíľa bude čas na inú oslavu. Na konci októbra 2008 totiž po prvý krát vôbec klesli sadzby na US medzibankovom trhu na nulu kvôli nadmerne likvidite (bavíme sa o trhu s rezervami bánk, nie o sadzbách LIBOR). Následne na zasadnutí FOMC 15. decembra 2008 Fed znížil základnú sadzbu do pásma 0,00-0,25%, no trh už predtým na takýto krok poukázal. Blíži sa teda výročie politiky nazývanej aj ZIRP, teda politika nulových úrokových sadzieb. Očakávalo sa od nej, že spôsobí obrovskú infláciu, no nič také sa nestalo. Teórií, prečo je to tak je veľa, od tých konšpiračných až po úplne jednoduché. Asi najlepším vysvetlením je to, že banky nechcú požičiavať a ľudia si brať úvery. Aktuálny menový systém je založený na peniazoch zo vzduchu, ktoré vznikajú ako dlh. Keďže v US celkový objem dlhu klesá, inflácia nemá ako vznikať.

Výhľad na dnes

Dnes pokračuje v US výsledková sezóna zverejnením ziskov spoločností Bank of America, eBay, American Express a IBM. Pretože dohoda v US o dlhovom strope je podľa médií opäť raz bližšie (a možno večer bude zase ďalej), mohol by na tento vývoj reagovať akciový trh optimisticky. Index SP500 si vytvoril podporu okolo hladiny 1685 bodov a zotrvanie trhu nad úrovňou by malo priať rastu smerom k hladine 1720 bodov s výhľadom na 1733 bodov.