Cyprus čaká stratená dekáda

SP500 mal opäť hviezdy na dosah

Akciový index SP500 sa včera obchodoval len na vzdialenosť jedného bodu od svojich rekordných uzatváracích maxím z októbra 2007, no nakoniec uzatvoril v strate. Dôvodom je stála neistota o to, aké dôsledky môže mať cyperská reštrukturalizácia. Včerajší akciový kokteil: Dow Jones -0,44%, SP500 -0,33%, Nasdaq Composite -0,30%.

Cyperské riešenie základom pre budúcnosť

Výrazný pokles včera zaznamenala spoločná mena a to po slovách holandského ministra financií a šéfa euroskupiny Jeroena Dijsselbloema, ktorý v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že proces záchrany finančného sektora by mohol byť použitý ako šablóna pre ďalšie záchranné akcie v eurozóne. Konkrétne v rozhovore povedal: Čo sme včera večer urobili, nazývame zníženie rizík... Ak je v nejakej banke riziko, naša prvá otázka by mala byť Dobre, a čo s tým chce urobiť samotná banka? Čo môže banka urobiť aby sa sama rekapitalizovala? Ak to banka sama nedokáže, tak sa porozprávame s akcionármi a držiteľmi dlhopisov. Požiadame ich o účasť na rekapitalizácii banky a ak to bude nutné, opýtame sa to aj držiteľov nepoistených vkladov. Na otázku, čo to znamená pre iné krajiny s veľkými finančnými sektormi, týmto krajinám priamo odkázal: Riešte problém (bánk) predtým, než sa dostanete do problémov. Posilnite banky, opravte svoje bilancie a uvedomte si, že ak sa banky dostanú do problémov, odpoveďou už nemusí byť automaticky to, že prídeme a zoberieme na seba váš problém. My vám ho vrátime. To bude náš prvý krok. Vrátiť vám riziká. Vy si ich riešte. To znamená, že celý plán rekapitalizácie bánk cez ESM v podstate hodil do koša: Mali by sme sa snažiť dosiahnuť situáciu, kedy už nikdy nebudeme musieť zvažovať rekapitalizáciu... Ak máme viacero nástrojov, ktorými sa dá realizovať bail-in (záchrana z vlastných radov), potreba priamej rekapitalizácie bude klesať... Myslím si, že prístup musí byť taký, že najprv sa problémy banky musia riešiť v samotnej banke predtým, než sa pozrieme po verejných zdrojoch alebo iných inštrumentoch prichádzajúcich z verených peňazí. Banky by mali byť schopné zachrániť sa samé, alebo sa aspoň v istom rozsahu rekapitalizovať alebo reštrukturalizovať. To, že to nie je jednorazová udalosť, ale začiatok novej éry, povedal v nasledujúcich slovách: Teraz ideme cestou bail-in (záchrany z vlastných radov) a som presvedčený, že trhy to zoberú ako rozumný, veľmi konkrétny a priamy prístup namiesto veľmi všeobecného prístupu... Bude to nútiť všetky finančné inštitúcie ako aj investorov aby si premysleli riziká, ktoré podstupujú, pretože by im neskôr mohli spôsobiť straty. Riziko je ich.

Myslíme si, že šéf euroskupiny pomerne jasne vystihol tento nový model. V podstate je to taký model, aký by mal byť štandardne použitý. Straty najskôr nesú akcionári a následne držitelia dlhopisov a vkladatelia s vkladmi nad 100 tis. euro. Takýto model už bol v Európskej únii použitý a v podstate znamená, že banky už nemajú istotu systémovej podpory zo strany EU. ESM bol v podstate hodený do koša a bankám bola tiež odrezaná noha systémovej podpory zo stoličky, na ktorej sedia.

Eurozóna sa bojí bankrotov bánk

Aj keď bankrot je normálnym nástrojom na odstraňovanie rizík a nesenie strát subjektmi, ktoré ich majú niesť, v Európe sa stále berú straty ako niečo, čo je zlé. Kým v US už všetky veľké banky napísali svoju poslednú vôľu, aby sa jednoznačne vedelo, čo s nimi v prípade problémov robiť, v eurozóne nastáva problém, pretože banky sú až veľký problém. Vlastného akcionárskeho kapitálu majú veľmi málo, kým vkladov a dlhopisov je veľmi veľa. Preto je reakciou na takéto správy útek kapitálu od týchto inštitúcií.

Cyprus je len ďalší zo série špeciálnych prípadov

Aby tento útek nebol výrazný, dnes prišli pred médiá politici, aby včerajšie komentáre Dijsselbloema dementovali. Z kancelárie samotného šéfa euroskupiny prišlo vyjadrenie, že proces makroekonomickej úpravy je ušitý na mieru konkrétnej krajine a nie sú použité žiadne modely alebo šablóny. Nowotny z ECB zas povedal, že Cyprus je špeciálny prípade a nie je modelom pre ostatné záchrany. Španielsky minister financií de Guindos zas povedal, že cyperský záchranný model bol unikátny a nebude použitý na iné krajiny. Benoit Couere z ECB tiež povedal, že cyperská situácia ja unikátna.

ECB nechce vidieť realitu

Couere z ECB tiež povedal veľkú perlu. Povedal, že eurozóna potrebuje spoločnú reguláciu a že eurozóna potrebuje identifikovať svoje problémy skôr. Ak sa pozrieme na to, prečo sa ocitol Island v kríze alebo prečo muselo byť zachránené Írsko, je jasné, že jeden z najväčších problémov eurozóny bol už identifikovaný.

Banková bublina

Priložený graf z Financial Times ukazuje, že Cyprus ako aj Írsko boli veľkým problémom, no ešte dva väčšie čakajú na prípadné ďalšie problémy. Ide o finančné trhy Malty a Luxemburska. Aktíva luxemburských bánk totiž dosahujú až 22,5 násobok HDP krajiny. Oproti tomu je španielsky finančný sektor malý a dokonca pod priemerom EU.

Nerovnováhy v eurozóne ostávajú

Eurozóna tak aj päť rokov po začatí svojej vlastnej krízy má všetky podstatné problémy: obrovské nerovnováhu medzi severom a juhom, neschopnosť dohodnúť sa na vyššej integrácii, ktorá by pomohla k zabezpečeniu životaschopnosti menovej únie a má stále obrovský bankový sektor, ktorý vytvára veľké riziká. Kým sa neodstránia všetky tieto riziká, bude eurozóna tápať.

Cyprus čaká viac než len stratená dekáda

Ako zle môžu skončiť krajiny, ktoré uplatnili zlé politiky, ukazuje grécky príklad. O pár rokov sa takto asi pozrieme aj na Grécko. Podľa odhadov Societe Generale poklesne do roku 2017 cyperské HDP o približne 20%. Podobný názor má aj hedge fond Exotix s tým rozdielom, že takýto prudký prepad očakávajú už do polovice roka 2015. Cyperský profesor Hari Tsoukas zas odhaduje, že miera nezamestnanosti na ostrove sa môže z aktuálnych úrovní zdvojnásobiť na 30%. To znamená, že Cyprus čaká minimálne stratená dekáda. Najbližších 10 rokov sa návrat na obdobie spred krízy pri nominálnom HDP neočakáva.