Cyprus: ďalší európsky unikát
Vkladatelia zachraňujú banky
Detaily záchrany Cypru, ktoré prišli cez víkend, priniesli jedno obrovské prekvapenie. Nie je to v tom, že krajine dostala pomoc v objeme 10 mld. eur a nie pôvodne očakávaných 17 mld. eur, ale v tom, že na záchrane sa musia podieľať aj vkladatelia bánk. Až 5,8 mld. eur sa očakáva získaním jednorazového zdanenia vkladov v cyperských bankách. Podľa podmienok dohody, ktoré stále neboli sfinalizované, by mali vkladatelia s účtami do 100 tis. eur zaplatiť daň vo výške 6,75% vkladu a následne vkladatelia s úsporami nad 100 tis. eur by mali byť zdanený sadzbou 9,9%.
Takáto dohoda musí prejsť cyperským parlamentom, čo je aktuálne veľmi komplikovaná úloha, nakoľko prezident Nico Anastasiades má len 28 poslancov z 56, takže mu chýba jeden hlas, aby podmienky pomoci presadil.
Dôvod, prečo Cyprus potrebuje záchranu, je jeho obrovský finančný sektor, ktorého aktíva predstavujú až osemnásobok HDP ostrovnej ekonomiky. Finančný sektor je aktuálne v obrovských problémoch vzhľadom na zlé pôžičky hlavne Grécku. Ak by mala banky zachraňovať vláda, dlhový pomer by presiahol úroveň 145% HDP, čo je podľa MMF neudržateľný stav a za týchto podmienok nechcel fond participovať na záchrane.
Ako kompenzáciu za túto záchranu použitím vnútorných zdrojov, teda bail-in, ponúka Cyprus vkladateľom akcie bánk, ktoré zachraňujú a tiež aj dlhopisy, ktorých výnos by mal byť naviazaný na zemný plyn, ktorého náleziská sa pri ostrove nachádzajú. Dostať podiel v bankách, ktoré by inak zbankrotovali a tiež podiely na ťažbe zemného plynu, ktorá možno prinesie ovocie o desiatky rokov, nie je príliš lákavé. Preto sa nie je čo čudovať, že až 70% Cyperčanov záchranu odmieta.
Žiaľ Cyprus asi nemal inú možnosť. Podmienky pomoci zo strany Ruska neboli spomínané, no ak by sa Brussel rozhodol cez ECB krajinu odrezať od likvidity a nakoniec by kvôli odlevu kapitálu musela krajina opustiť eurozónu a devalvovať o možno 60%, znamenalo by to pre vkladateľov oveľa vyššie straty.
Nemecký plán bol podľa trhových správ pre haircut na úrovni 40% pre vkladateľov nad 100 tis. euro a ušetriť malých vkladateľov, kým časť MMF chcela znárodniť všetko nad túto úroveň. Pretože Cyprus nechcel nahnevať Rusko, nakoniec Anastasiades pristal na to, že haircut sa bude týkať všetkých, aj keď v rôznej výške.
Nie znárodnenie, ale daň
Aktuálna strata vkladov sa nazýva daň resp. odvod a nie konfiškácia majetku, ako si to si vyloží 100% obyvateľov mimo Brusselu a Berlínu. Obhajcovia tejto dane hovoria, že štát pravidelne zdaňuje náš majetok alebo príjem. Teraz len zdanil majetok Cyperčanov, ktorý mali uložený v bankách. Skutočne je to ale tak jednoduché?
Ľudia považujú vklady v bankách za nástroj ako si uchovať ich nominálnu hodnotu. Existuje na to dobrý dôvod: ochrana vkladov, ktorá v krajinách EU platí do výšky 100 tis. eur. Štát sa rozhodol, že vkladateľov do tejto výšky ochráni pred rizikami vyplývajúcich z príliš rizikového konania bánk. Aj keď banka zbankrotuje, svoje peniaze dostanete späť.
Európsky byrokrati sa ale teraz rozhodli pre iné riešenie. Peniaze síce pred bankármi uchránili, no neuchránili ich pred svojim vlastným fiškálnymi záujmami. Zjednodušene: štát má chrániť pred zlými bankármi, no keď prídu skutočné problémy, štát jednou rukou zoberie vkladateľom a druhou rukou peniaze vráti naspäť tým istým bankárom. Krásne, jednoduché a s potľapkaním Berlínu a Brusselu.
Asi najzaujímavejšie na celej záchrane je, že kým vkladatelia nesú straty, držitelia senior dlhopisov ako aj akcionári obišli bez akéhokoľvek škrabancu.
Run na banky môže mať obrovské následky
Vráťme sa ale naspäť k otázke vkladov v bankách a ich bezpečnosti. V celej eurozóne určite vkladatelia brali úspory v bankách ako bezpečné a podľa toho sa aj všetci správali. Vklady mali minimálny úrok a banky ich časť využívali na krátkodobé financovanie. Čo ale tento krok môže spôsobiť? Jednoducho si vkladatelia uvedomia, že ich peniaze v bankách už nie sú v bezpečí. Aktuálne tak môžeme byť na prahu veľkej udalosti, ktorá na dlhé obdobie ovplyvní situáciu na finančných trhoch.
Ako sa totiž zachovajú vkladatelia v krajinách ako Grécko, Španielsko, Portugalsko alebo Taliansko? Budú sa pozerať na to, ako si štát berie ich peniaze? Časť z nich určite nie a tento pokles likvidity v bankách môže mať na ne veľmi negatívne následky. Doteraz sa totiž snažili záchranné akcie vyhýbať vkladateľom.
Bankové odvody nebývajú dobré riešenia
Daň na vklady v bankách už ale boli v histórii viac krát použité. V júli 1992 taliansky socialistický premiér Giuliano Amato zaviedol jednorazovú daň na vklady v objeme len 0,6%, no tá po dlhé roky podporovala nedôveru voči finančnému sektoru. V roku 1936 sa Nórsko rozhodlo zdaniť vklady, ale výsledkom bol okamžitý útek kapitálu. Krajiny Latinskej Ameriky sa tiež rozhodli v 90-tych rokoch riešiť problémy finančného sektora cez zdanenie vkladov ako aj konverziou zahraničných mien na domácu menu, no tieto kroky viedli aj k zavedeniu kapitálových kontrol, aby bol odlev kapitálu limitovaný. Cyprus ale takéto kontroly nemá a jediné, čo zabraňuje totálnemu úteku kapitálu, sú bankové prázdniny, ktoré teraz v krajine sú.
Cyprus: Len ďalší unikát
Vkladatelia v cyperských bankách dostali od nového prezidenta prísľub, že sa ich peniazom nič nestane, ešte na začiatku marca: Akákoľvek spojitosť haircutu s vkladmi nie je akceptovateľná.
Ako ale vidíme, politici to pomerne rýchlo porušili. Keď to neváhali urobiť teraz, aká je šanca, čo to neurobia aj neskôr? Eurokomisár Olli Rehn povedal, že cyperská záchrana je unikátna. Nemala byť ale aj záchrana Grécka spojená s haircutom unikátna? Nemala byť taká záchrana banky Anglo Irish, ktorá bola nakoniec znárodnená, alebo prosté znárodnenie holandskej banky SNS Reaal alebo kolaps dánskej banky Amagerbanken, kde aj vkladatelia niesli straty spolu s držiteľmi dlhopisov? V eurozóne je všetko unikátne, dokedy sa to neurobí znova.
Čo je teda potrebné vedieť o cyperskej záchrane? V jednoduchosti to, že vkladatelia v bankách si odteraz nemôžu byť istí, že štát, ktorý má chrániť ich vklady, im z nich sám neukrojí. A tiež aj to, že diktovať podmienky bude ten, kto má peniaze. V tomto prípade Nemecko, ktoré sa nenechalo zastrašiť obavami o kolaps Cypru a trvalo na tom, aby platili ruskí vkladatelia a až potom daňoví poplatníci z Nemecka. To, aké budú následky tohto rozhodnutia, sa dozvieme až oveľa neskôr.
Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker
Poslední zprávy z rubriky Měny-forex:
Přečtěte si také:
Benzín a nafta 27.03.2024
Natural 95 38.64 Kč | Nafta 38.53 Kč |
Prezentace
28.03.2024 5 kroků pro pravidelnou údržbu vaší motorové pily
27.03.2024 I elektrická koloběžka musí mít povinné ručení
Okénko investora
Olívia Lacenová, Wonderinterest Trading Ltd.
Revoluce v umělé inteligenci: Nový superčip společnosti Nvidia může změnit svět
Jiří Cimpel, Cimpel & Partneři
Kdy a komu se vyplatí využít DIP (dlouhodobý investiční produkt)
Mgr. Timur Barotov, BHS
Michal Brothánek, AVANT IS
SPILBERK investiční fond SICAV, a.s. se mění k lepšímu aneb Co přinesla Valná hromada
Miroslav Novák, AKCENTA CZ
ČNB pokračuje ve snižování sazeb, proinflačním rizikem slabší koruna
Ali Daylami, BITmarkets
Bitcoin stanovil nové historické maximum – Je už na nákup pozdě?
Petr Lajsek, Purple Trading
Slabá koruna prodraží dovolenou. Kolik si kde letos připlatíme?
Jakub Petruška, Zlaťáky.cz
Okénko finanční rady
Zuzana Klímová, RekvalifikačníKurzy.cz
Sekvoj patří mezi stromové titány: Načerpejte energii v netradičním lesoparku v ČR
Iva Grácová, Bezvafinance
Bankovní turista, nebo věrný klient: Kdo vyhrává ve hře o finanční výhody?
Petr Holub, MojeNebankovka
Tomáš Rosenkranc, Ušetřeno.cz
Snižování úrokové sazby přináší výhodnější podmínky pro refinancování hypotéky
Marek Pokorný, Portu
Japonská centrální banka po 17 letech zvýšila sazby. Co to znamená?
Jan Béreš, Kalkulátor.cz
Jiří Sýkora, Swiss Life Select
Swiss Life Hypoindex březen 2024: Hypoteční sazby stagnují. Další zlevnění hypoték přijde na jaře