Akciový trh je mŕtvy. Nech žije akciový trh.

S novým rokom na akciovom trhu vždy prichádzajú aj očakávania cenových cieľov pre jednotlivé akciové indexy na konci roka. Toto analytické zápolenie má dlhú históriu a aj keď väčšina analytikov nemá pravdu, nič im nebráni v tom, aby na nový rok opäť zverejnili ďalšie odhady založené na množstve premenných, ktorých výsledkom je vždy jedno číslo, štandardne vyššie než rok predtým. A investorská verejnosť im nesprávne predpovede vždy odpustí, veď udalosti ako reštrukturalizácia gréckeho dlhu alebo odhodlanie ECB nakupovať dlhopisy problémových krajín sa nedali očakávať.

Ak sa ale pozrieme na akciový trh ako celok zistíme, že jeho atraktivita a dynamickosť poslednú dobu klesá a do pozornosti sa dostávajú hlavne dlhopisy. Nie tie štátne, o ktorých najčastejšie počúvame ako o veľkej bubline, ale korporátne dlhopisy. Obligácie s nižšou kvalitou totiž dva roky po sebe zarobili investorom najviac zo všetkých hlavných skupín aktív. Prekonali tak aj akcie malých spoločností. Má tento trend tendenciu pokračovať aj v budúcnosti? Pravdepodobne áno.

Na akciový trh totiž prichádza stále menej a menej firiem a tak sa z akcií, kedysi najatraktívnejšieho trhu vôbec, stáva len trh s akciami Apple, poznamenaný viacerými bleskovými prepadmi a tiež sa z Wall street stáva raj pre vysokorýchlostné obchodné systémy HFT.

Za rok 2012 získali globálne firmy v prvotných úpisoch akcií, teda IPO, len 112 mld. USD, čo je najmenej od roku 2008. V Európe bol objem IPO tretinový oproti roku 2011, v Ázii polovičný a US môže za rovnaký level poďakovať len rozhodnutiu Facebooku vstúpiť na burzu.

Nejde ale o nový trend. Kým medzi rokmi 1980 až 2000 priemerne v US vstupovalo na burzu 311 spoločností ročne, od roku 2011 do roku 2009 poklesol tento údaj na 102. Najvýraznejšie bol tento pokles vidieť pri malých firmách. Tam poklesol počet firiem, ktoré chcú ísť na burzu zo 165 na 29.

Kde môžeme hľadať dôvod tohto vývoja? Vysoká regulácia kótovaných spoločností je asi len jedným z dôvodov. Skôr sa pozrime na trendy v private-equity spoločnostiach, ktoré agresívne skupujú malé perspektívne firmy, ktoré by za iných okolností mohli byť na burze a tiež na akvizície zo strany veľkých hráčov na trhu. Firmy ako IBM a Google skúpia ročne niekoľko desiatok firiem, čím znižujú počet adeptov na IPO.

Príkladom je aj Londýn, ktorý je cieľom číslo jeden pre spoločnosti z východnej Európy, ktoré chcú vstúpiť na burzu. Kým v roku 2002 bolo na tomto akciovom trhu 1531 spoločností, na konci roka 2012 ich bolo len 936.

V súkromných rukách je k dispozícii toľko kapitálu, že perspektívne firmy už nepotrebujú hľadať na burze tisícky investorov, ale cez rôzne investičné kluby a spomínané private-equity firmy nájdu niekoľkých partnerov bez väčšej námahy.

Dobrým príkladom tohto trendu je Facebook. Kým firma agresívne rástla a každoročne dokázala investorom zarobiť stovky percent, v čase umiestňovania na burzu bola predávaná pri svojom vrchole a koncovým investorom ostali len oči pre plač. To znamená, že burza sa postupne stáva len výkladiskom pre firmy, ktoré už majú najväčšiu fázu rastu za sebou.

Znamená to teda že akciový trh je mŕtvy? Určite nie. Len sa netreba spoliehať na to, že akcie budú investorom bez námahy zarábať najbližších 10 rokov. Aktívna správa portfólia a tiež aj diverzifikácia do dlhopisov a komodít sa ukáže počas najbližších rokov ako správna cesta.

Autor: Ján Beňák | TRIM Broker, a.s. | Obchodovanie na burzách TRIM Broker